Preskočiť na obsah

Festschrift

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Titulná strana knihy Festschrift für Oswald Schmiedeberg. Leipzig: Verlag von F. C. W. Vogel, 1908

Festschrift (doslovne slov. slávnostný spis[1], lat. liber amicorum[2]) je nemecký terminus technicus používaný v akademickom prostredí ako označenie publikácie – pocty, venovanej významnej osobnosti v určitej oblasti vedy pri príležitosti jej vyššieho životného jubilea[3] (spravidla od 60. výročia narodenia)[4], prípadne pri príležitosti odchodu do dôchodku.[1][5] Zriedkavejšie sú pocty publikované aj pri výročí vzniku inštitúcií.[6]

Festschrifty predstavujú kolekcie prevažne vedeckých príspevkov a môžu predstavovať aj viaczväzkové dielo.[4] Tradícia festschriftov siaha v nemeckých krajinách do 17. storočia[1], hoci výrazne spopularizované boli v až 19. storočí a 20. storočí v univerzitnom prostredí.

Niekedy býva festschrift označovaný za osobitný žáner literatúry.[1] Keďže nie všetky festschrifty spĺňajú najvyššie vedecké kritériá, ako žáner bývajú niekedy vnímané ako symbol akademickej odľahčenosti.[7]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Termín festschrift ako súhrnné označenie typu publikácie je používaný aj mimo nemeckého jazykového prostredia. Samotné názvy takýchto pôct sa však v rôznych jazykoch začínajú rôznymi slovami, napr.: Eranion, Festgabe, Festschrift, Mélanges, Scritti, Studi, Studies, Symbolae,[3] Essays a pod.[4]

Termín sa používa aj v prípade, ak poctená osoba zomrela, hoci za vhodnejšie označenie sa v týchto prípadoch považuje nemecké slovo Gedenkschrift.[8]

Obsah

[upraviť | upraviť zdroj]

Festschrifty predstavujú kolekcie prevažne vedeckých príspevkov[1], čo z nich robí diela bežne citované v odbornej a vedeckej literatúre. V závislosti od prispievateľov, mávajú niektoré príspevky aj čiastočne osobnejší charakter: obsahujú napríklad krátku spomienku či stručné poďakovanie poctenej osobe. Bežné je uvedenie fotografie, životopisu a bibliografie poctenej osoby v úvode festschriftu.[9] Príspevky vo festschriftoch pochádzajú spravidla od kolegov či študentov poctenej osoby. Zborník niekedy obsahuje aj tzv. tabula gratulatoria[10], v ktorej poctenému vinšujú aj osoby, ktoré do festschriftu neprispeli príspevkom.

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Festschrifty bývajú niekedy aj predmetom odbornej kritiky, keďže neraz obsahujú nesúrodú tematiku a obsah nižšej kvality. Podľa Henryho Keazora by v ideálnom prípade mali jednotlivé príspevky odrážať intelektuálny rádius pocteného, jeho metodologický profil a bohatstvo jeho myšlienok. Mali by napríklad pokračovať v ďalšom výskume či sledovať myšlienkové cesty, ktorými sa vydal a poukazovať na nové ciele, ktoré sa týmto spôsobom môžu dosiahnuť: „V ideálnom prípade by bol vždy žiaduci explicitný alebo tichý rozhovor s oslavovanou osobou.“ Na dodržanie týchto kritérií však prispievatelia spravidla nemajú dostatok času, v dôsledku čoho sa festschrifty neraz napĺňajú „materiálom vytiahnutým z kartoték a zásuviek“.[7]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku vydala viaceré festschrifty napríklad Právnická fakulta Trnavskej univerzity.[11] Z nich azda najvýznamnejšie sú tri pocty venované prof. Petrovi Blahovi, do ktorých prispeli právnici (osobitne právni romanisti a civilisti) z rôznych krajín Európy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e NOSKOVÁ, Katarína; BALÁŽ, Peter (eds.). Modernaj teknologioj por esperanto. [Partizánske] : Espero, 2011. ISBN 978-80-89366-10-1. S. 183.
  2. ↑ SOLANKE, Iyiola. Baer, Susanne, 'Foreword: An Ambivalent Affair, but Worth the Effort On Crime, Society, and Responsibility in the work of Nicola Lacey. Oxford : Oxford University Press, 2021. Dostupné online. ISBN 9780191887048. S. v – viii.
  3. ↑ a b HAUSMANINGER, Herbert; BLAHO, Peter; KLEŇOVÁ, Veronika. Praktické prípady z rímskeho práva. 5. rozšírené vydanie Plzeň : Aleš Čeněk, 2021. ISBN 978-80-7380-827-3. S. 322.
  4. ↑ a b c NARANJO, Claudio. The Festschrift [online]. Claudio Naranjo, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
  5. ↑ Festschrift. In: The Oxford Companion to German Literature. Ed. Henry Garland a Mary Garland. 3rd Ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. Dostupné online. ISBN 9780191727412.
  6. ↑ Napr. GEISS, Karlmann et al. (Hg.). 50 Jahre Bundesgerichtshof: Festschrift auf Anlass des fünfzigjährigen Bestehens von Bundesgerichtshof, Bundesanwaltschaft und Rechtsanwaltschaft beim Bundesgerichtshof. Köln : Carl Heymanns, 2000. ISBN 978-3-452-24597-7. S. 863.
  7. ↑ a b KEAZOR, Henry. Rezension von: Hannah Baader / Ulrike Müller-Hofstede / Kristine Patz u.a. (Hg.): Ars et Scriptura. Festschrift für Rudolf Preimesberger zum 65. Geburtstag, Berlin: Gebr. Mann Verlag 2001. Sehepunkte, 2002, roč. 2, čís. 10. Dostupné online. ISSN 1618-6168. Archivované z originálu.
  8. ↑ LATHAM, Alison. The Oxford Companion to Music. Oxford : Oxford University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 9780199579037.
  9. ↑ ENDER, Andrea; WÄLCHLI, Bernhard. The making of a festschrift, is it a ritual?. In: Methods in Contemporary Linguistics. Ed. Andrea Ender, Adrian Leemann, Bernhard Wälchli. Berlin, London : De Gruyter Mouton, 2012. ISBN 978-3-11-027568-1. S. 145.
  10. ↑ Tabula gratulatoria. In: Significato ed etimologia - Vocabolario [online]. Roma: Treccani, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
  11. ↑ Pocty [online]. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Festschrift
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Festschrift&oldid=7876598“