Fast fashion

Výklad obchodu s rýchlou módou.

Fast fashion alebo rýchla móda ponúka oblečenie (odev) za veľmi nízku cenu, ktoré je dostupné pre každého. Ide o sériovú výrobu (produkcia, produkovanie) oblečenia pri veľmi nízkych výrobných nákladoch. Cieľom fast fashion je priniesť konzumentovi (spotrebiteľ) najnovšiu kolekciu oblečenia podľa aktuálnych trendov. V rýchlej móde prevláda kvantita nad kvalitou, oblečenie sa vyrába veľmi rýchlo, aby sa čo najskôr dostalo do obchodov. Textilný priemysel je odvetvie s negatívnym dopadom na životné prostredie.

Rýchla móda je efektívna obchodná stratégia, ktorú využívajú najmä veľké maloobchodné reťazce. Efektívna v tomto prípade znamená hromadnú výrobu ako odpoveď na vysoký dopyt zákazníkov po módnych trendoch. Medzi najväčších maloobchodných predajcov odevu na svete patria značky ako Zara, H&M, Shein, Primark alebo C&A.

Opakom rýchlej módy je slow fashion, udržateľná móda, etická móda a vegánska móda. Zasadzuje sa za výrobu odevov s ohľadom na ľudí, životné prostredie a zvieratá. Využíva služby miestnych remeselníkov a používa materiály šetrné k životnému prostrediu. Dáva dôraz na kvalitu a udržateľnosť.

Pôvod

Rýchla móda je odpoveďou na rýchlo sa rozvíjajúci odevný priemysel, ktorého primárnym cieľom je uspokojiť požiadavky spotrebiteľa. Fast fashion je lacná a trendy. Oblečenie je vyrobené tak, aby sa po niekoľkých použitiach muselo vymeniť, čo je celkom v rozpore s myšlienkou udržateľnosti.

Rýchla móda je pomerne mladý pojem. Do povedomia sa dostal najmä v 90. rokoch, keď sa spájal s veľkými odevnými značkami, avšak tento fenomén sa objavil už v 18. a 19. storočí počas priemyselnej revolúcie.

História

18. storočie

Do 19. storočia ľudia nosili oblečenie, ktoré si vyrobili sami. Tomu predchádzalo pracné a časovo náročné získavanie materiálov, ako boli ľan alebo vlna. Nákup nových odevov bol možný iba pre vyššie vrstvy spoločnosti, ktoré si mohli dovoliť zaplatiť osobného krajčíra, aby im ušil oblečenie na mieru.

Keď sa im odev zunoval, končil často u ľudí nižších vrstiev. Aj takýmto spôsobom sa udržiavala pomalá móda. Na druhej strane, takéto oblečenie z druhej ruky mohlo niesť energiu predchádzajúceho majiteľa, čo sa mohlo prejaviť na nálade a emocionálnom stave ďalšieho nositeľa.

19. storočie

Zlom nastal počas priemyselnej revolúcie, keď bol vynalezený šijací stroj. Vďaka novým moderným technológiám bolo možné vyrábať odevy jednoduchšie a rýchlejšie. Oblečenie bolo lacnejšie a dostupnejšie. Vznikla konfekcia, ktorá ponúkala rôzne kusy oblečenia v rôznych veľkostiach. Koncom 19. storočia pribúdali továrne na výrobu konfekčného oblečenia, až to viedlo k vytvoreniu prvého obchodného domu.

Tento tlak donútil veľké textilné spoločnosti k menej slávnym činom. Zamerali sa na lacnú pracovnú silu, pričom vo výrobniach bežne pracovali aj maloletí pracovníci. 15 až 20 hodinové smeny museli zvládať často v nebezpečných podmienkach.

20. storočie

Nešťastie nenechalo na seba dlho čakať. V roku 1911 došlo k veľkej priemyselnej tragédii. Požiar továrne Triangle Shirtwaist Factory v New Yorku mal za následok smrť 146 odevných robotníkov.

Napriek narastajúcemu počtu krajčírskych dielní a odevných fabrík sa aj začiatkom 20. storočia veľká časť odevov vyrábala v domácnostiach alebo malých rodinných firmách. Zmena nastala počas druhej svetovej vojny, keď tkaniny na výrobu oblečenia boli na prídel. Zjednodušil sa aj štýl, ľudia dávali prednosť pohodlnejším modelom pred módnymi trendmi. Módne domy sa zamerali na 4 konfekcie v priebehu roka, a to podľa ročných období.

V roku 1940 sa odevné firmy usilovali vytvoriť univerzálnu veľkostnú tabuľku pre dámy, čo by umožnilo ešte efektívnejšiu výrobu oblečenia. V 60. rokoch 20. storočia móda ovplyvnila najmä mladých ľudí, ktorí módu prijali ako životný štýl. Hľadali cenovo dostupné oblečenie, vďaka čomu na popularite získali syntetické vlákna. Syntetické vlákna, na rozdiel od tých prírodných, sú umelo vyrábané. Patria medzi ne napríklad viskóza, polyester, polyamid, akryl, polypropylén a polyuretán.

Odevný priemysel si získal prívlastky ako nízkokapitálový a náročný na pracovnú silu. Aby odevné spoločnosti uspokojili potreby trhu, sériovú výrobu presúvali najmä do rozvojových krajín, kde bolo množstvo lacných pracovníkov, čím sa znížili náklady na výrobu. Cieľom bolo dostať nové modely na trh do dvoch týždňov. Tento proces zahŕňal návrhy, výrobu, vystavenie v obchodných domoch a marketing.

21. storočie

Hoci sa módny priemysel rozvinul najskôr v Európe a Amerike, v 21. storočí je to medzinárodný priemysel. Odevy sa často navrhujú v jednej krajine, vyrábajú v inej a predávajú v ďalšej.

21. storočie spustilo naplno online predaj, pričom významnú úlohu zohráva marketing. Na propagáciu sa často využívajú sociálne siete. Spotrebiteľ si dokáže kúpiť oblečenie z pohodlia domova, zakúpený tovar mu je dodaný na určenú adresu, pričom mu ostáva právo na vrátenie bez uvedenia dôvodu do 30 dní.

Marketing využívajú aj maloobchodní predajcovia. S marketingom úzko súvisí merchandising, ktorého cieľom je zvýšiť predaj a ziskovosť tým, že podnecuje spotrebiteľov ku kúpe produktov spoločnosti. Merchandisingoví špecialisti reagujú na dopyt po fast fashion, pretože aj napriek negatívnym dopadom na životné prostredie je to najrýchlejší spôsob ako zvýšiť tržby.

Kľúčové znaky rýchlej módy

Fast fashion prináša spotrebiteľom množstvo rôznych štýlov oblečenia, ktoré vychádzajú z aktuálnych módnych trendov. Fast fashion značky obmieňajú kolekcie veľmi rýchlo, čo je však na úkor kvality odevu. Oblečenie sa tak už po niekoľkých noseniach znehodnotí a vyhodí. Spotrebiteľ je tak nútený nakupovať nové oblečenie častejšie. Nekvalitné šatstvo potom vedie k hromadeniu odpadu.

Oblečenie sa šije v krajinách, ako sú Čína, Kambodža alebo Bangladéš, kde je najlacnejšia pracovná sila. Niektoré kolekcie sa vyrábajú vo veľkom, mnohé odevné firmy sa však pri výrobe obmedzujú na určité množstvo oblečenia, pretože o niekoľko dní ponúknu spotrebiteľom nové modely.

Masová výroba v Bangladéši za zlých pracovných podmienok.

Dopady fast fashion

Negatívny vplyv na životné prostredie

Podľa Európskeho spoločenstva Organizácie Spojených národov je módny priemysel zodpovedný za 20 % celosvetovej odpadovej vody, čo z neho robí druhého najväčšieho znečisťovateľa vody. Je to spôsobené používaním toxických chemikálií a farbív pri výrobe textilu, ako aj veľkým množstvom vody používanej vo výrobnom procese. Okrem toho rýchla móda predstavuje 10 % celosvetových emisií plynu.

Životnosť oblečenia sa v roku 2017 pohybovala na úrovni 3 rokov. Až 5,2 % odpadu na skládkach je textilného pôvodu. Iba 15 % oblečenia spotrebitelia recyklujú. Odevný priemysel má negatívny dopad aj na lesy. V roku 2017 sa až 70 miliónov vyrúbaných stromov po celom svete použilo na výrobu odevov.

Porušovanie ľudských práv

V spojitosti s fast fashion sa často hovorí o lacnej pracovnej sile, nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach. To zahŕňa porušovanie ľudských práv, dlhý pracovný čas, detskú prácu a vystavenie chemikáliám. Toto sú tiež charakteristiky tzv. sweatshops, ktoré v 20. storočí vznikali najmä v Latinskej Amerike a Ázie ako odpovede na zvýšený dopyt po spotrebnom tovare.

Porušovanie práv duševného vlastníctva

Jedným z princípov fast fashion je sprostredkovať konzumetom módne novinky z predvádzacích mól. Takéto konanie mnohí dizajnéri považujú za trestné, pretože niektoré odevné firmy nelegálne duplikujú ich návrhy. Týmto spôsobom rýchla móda ovplyvňuje aj spotrebiteľov, ktorí majú potrebu nakupovať stále viac a viac, aby držali krok s aktuálnymi trendami.

Protiklady fast fashion

Slow fashion

Slow fashion alebo pomalá móda je alternatívny prístup k módnemu priemyslu, ktorý predstavuje opak fast fashion. Odmieta rýchly módny cyklus a masovú produkciu.

Zameriava sa na vysoko kvalitné materiály a nadčasové kúsky, ktoré vydržia roky. Využívajú sa lokálne zdroje a miestni remeselníci. Aktuálne trendy sú menej dôležité. Slow fashion predstavuje dve, maximálne štyri kolekcie ročne, ktoré sa predávajú skôr v menších miestnych obchodoch ako vo veľkých reťazcoch. Odev sa často šije na mieru, na objednávku, aby sa znížila nadmerná produkcia.

Módna prehliadka modelov pomalej módy.

Udržateľná móda

Udržateľná móda sa týka spôsobu, akým sa odevy navrhujú, vyrábajú a distribuujú, a vplyvu tohto výrobného procesu na životné prostredie. Zameriava sa na organické vlákna a materiály, ktoré sú recyklované alebo opätovne použité. Kontroluje používanie škodlivých chemikálií a farbív, úprava vody a odpadu, spotreba energie a celkovo sa volia možnosti s nízkym dopadom všade tam, kde je to možné.

Udržateľnú módu podporujú aj obchody s použitým oblečením, známe pod anglickým výrazom second hand. Nákupom v second hande sa predlžuje životnosť oblečenia, čím sa znižuje množstvo odpadu. Nakupovanie z druhej ruky je oveľa lacnejšie ako nakupovanie nových modelov podľa aktuálnych módnych trendov.

Etická móda

Etická móda sa týka najmä spôsobu výroby oblečenia. Zahŕňa všetko od podmienok, za ktorých boli použité materiály vytvorené, až po ľudské práva odevných robotníkov, ktorí odevy vyrábajú. Zameriava na sociálne aspekty výroby odevov. Kontroluje, ako továrne fungujú, ako sa zaobchádza so zamestnancami a ako sú platení.

Vegánska móda

Často býva klasifikovaná ako etická móda. Vegánska móda odmieta všetky materiály vyrobené prostredníctvom týrania alebo vykorisťovania zvierat. Namiesto kože a kožušinových materiálov sú povolené iba kompozitné a rastlinné materiály. Vegánska móda kladie dôraz na ochranu zvierat. Zakázané sú pokusy a testy na zvieratách. Zohľadňujú sa ďalšie etické aspekty, ako sú ekologická a sociálna zodpovednosť.