Preskočiť na obsah

Eugen Onegin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o románe Puškina. O opere Čajkovského podľa tohto románu pozri Eugen Onegin (opera).

Eugen Onegin (po rusky: Евгений Онегин) je veršovaný román ruského spisovateľa a básnika Alexandra Sergejeviča Puškina, napísaný v rokoch 18231831. Neskôr podľa neho Piotr Iľjič Čajkovskij napísal svoju rovnomennú operu.

Autor v románe opisuje obraz ruského života v 1. polovici 19. storočia, a za hlavného predstaviteľa tejto doby si vybral mladého šľachtica a veľkomestského elegána Eugena Onegina.

Ten trávi svoje dni v zaháľke, jeho večerný život tvoria večierky a plesy plné konvencií a pretvárky. Keď sa presťahuje na vidiek do sídla strýka, ktoré práve zdedil, získava nového priateľa, básnika Vladimíra Lenského, ktorý študoval na univerzite v Göttingene.

Jedného dňa Lenskij vezme Onegina na večeru s rodinou svojej snúbenice Oľgy Larinovej. Na tomto stretnutí sa do Onegina zamiluje Oľgina sestra Tatiana, mladá provinčná dáma, ktorá má rada knihy, ale Eugen ju nepovažuje za dostatočne kultivovanú. Jednej noci mu napíše Tatiana list vo francúzštine, v ktorom mu vyzná lásku. Také niečo sa v ruskej spoločnosti považovalo za nezvyčajné. Na rozdiel od jej očakávaní Onegin na list neodpovedá. Pri ďalšej návšteve sa stretnú v záhrade Larinovcov. V taktnom, ale povýšeneckom prejave Onegin odmietne jej túžby.

Neskôr Lenskij nonšalantne pozve Onegina na Tatianinu oslavu, pričom má ísť o malú udalosť len s Tatianou, jej sestrou a ich matkou. Na tomto večierku však Onegin nájde veľkolepý ples, ktorý mu pripomína sofistikovaný a intenzívny svet, po ktorom začal túžiť. Aby sa pomstil Lenskému - a zabavil sa -, začne Onegin flirtovať a tancovať s Oľgou. Lenskij nahnevaný odchádza a ráno vyzve Onegina na súboj. V súboji Onegin zabije Lenského a utečie od života na vidieku, aby cestoval po Rusku a upokojil svoj nepokoj.

Tatiana navštevuje Oneginovu vilu, kde si číta jeho knihy s poznámkami na okrajoch a vďaka tomu nadobúda presvedčenie, že Oneginova postava je len zmesou rôznych literárnych hrdinov a že neexistuje "skutočný Onegin". Neskôr rodina vezme Tatianu do Moskvy, kde sa dostane do spoločnosti.

O niekoľko rokov neskôr sa Onegin na stretnutí petrohradskej vysokej spoločnosti stretáva so svojím príbuzným, kniežaťom a generálom N. Eugen sa ho pýta na krásnu dámu v červenom klobúku, z ktorej sa vykľuje generálova manželka. Onegin s prekvapením zistí, že je to mladá žena, ktorú pred časom odmietol. Tatiana sa v tomto novom prostredí veľmi zmenila a jej elegancia a prirodzenosť vyvolávajú u Onegina túžbu dobyť jej srdce napriek tomu, že je vydatá. Snaží sa získať jej náklonnosť. Onegin jej napíše list, no nedostane žiadnu odpoveď. Po niekoľkých listoch a stretnutiach v spoločnosti sa Oneginovi nepodarí získať Tatianinu pozornosť. Onegin sa rozhodne vyznať Tatiane lásku na stretnutí, ale ona ho odmietne, pripomínajúc mu deň pred mnohými rokmi, keď ju mohol urobiť šťastnou. Napriek tomu, že ho stále miluje, vyznáva absolútnu vernosť svojmu manželovi. Opúšťa ho a zanecháva ho jeho trpkému osudu.

Rozbor diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Eugen Onegin je vrcholným dielom A. S. Puškina. Napísané je vo veršoch, pričom autor použil tzv. „oneginovskú“ strofu, ktorá sa skladá zo 14 veršov. Dielo je dokonalou ukážkou štylistických a lexikálnych možností ruského jazyka. Autor tu vytvoril typ tzv. „zbytočného človeka“, ktorý nemá žiadne ciele ani spoločenské využitie a všetky jeho snahy sú len márnym snažením, ktoré vedie k jeho osamelosti a uzavretosti, hoci to bol pôvodne vzdelaný a nadaný človek. Nanešťastie však pochádza zo spoločenského prostredia, ktoré mu neumožňuje veľmi využívať tieto prednosti, nakoľko jeho spoločenská vrstva je takmer nefunkčná a má zdeformovaný pohľad na skutočný život. Ako protiklad k tejto „zbytočnej“ existencii autor vytvoril postavu Tatiany, ušľachtilej, citlivej a do snov sa ponárajúcej mladej ženy, ktorá je zväzovaná spoločenskými zvyklosťami a názormi.

Adaptácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa románu zložil ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij operu, s rovnakým názvom: Eugen Onegin. Premiéru mala operu v roku 1879. Obsiahlu scénickú hudbu k dramatizácii románu napísal Sergej Prokofiev (1936).