Preskočiť na obsah

Etruská mytológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Etruská nástenná maľba gréckeho boha Tyfóna

Etruskovia bol národ neznámeho pôvodu žijúci na severe Talianska, ktorý bol nakoniec včlenený do rímskej kultúry a politicky sa stal súčasťou Rímskej republiky. Etruskovia mali náboženstvo aj podpornú mytológiu. Oboje absorbovali časti z predchádzajúcich domorodých a gréckych náboženstiev. Ovplyvnení boli najmä Grékmi. Veľa etruských zvykov, názorov a duchovna sa stalo súčasťou rímskej kultúry, vrátane rímskeho panteónu.

Polyteistický systém viery

[upraviť | upraviť zdroj]

Etruský systém viery bol polyteistický. Všetky viditeľné javy boli považované za prejav božej sily a tá sila sa delila na božstvá, ktoré neustále pôsobili v ľudskom svete. Evidentné sú tri odnože rozsiahlych etruských umeleckých motívov. Jeden sa javí ako božstvá prírody: Catha a Usil (Slnko), Tivr (Mesiac), Selvans, Turan (bohyňa lásky), Laran (boh vojny), Leinth (bohyňa smrti), Maris, Thalna, Turms a slávny Fufluns, ktorého meno sa vzťahuje (neznámo ako) na mesto Populonia a na "populus Romanus" (ľud rímsky). Pravdepodobne bol bohom ľudí.

Nad týmto spoločenstvom nižších božstiev vládol vyšší, zrejme prebratý indo-európsky systém: Tin alebo Tinia (nebesia), jeho manželka Uni (Juno), a Cel (bohyňa zeme). Do etruského systému boli pridaní grécki bohovia: Aritimi (Artemis), Menrva (Minerva), Pacha (Bacchus). Grécki hrdinovia prevzatí od Homéra sú tiež rozšírení v umeleckých motívoch.

Náboženské praktiky

[upraviť | upraviť zdroj]
Vzácne etruské fanu (sídlo bohov).

Etruskovia verili na blízky, osobný kontakt s bohmi. Nerobili nič bez konzultácie s bohmi a bez ich znamení. Tieto praktiky boli úplne prevzaté Rimanmi. Boh sa nazýval ais (neskôr eis, plurál je aisar). Miesto, kde sa nachádzali sa volalo fanu alebo luth, posvätné miesto, rovnako ako favi, hrob alebo chrám. Tam sa robila fler (plurál flerchva) "obeta, obetný dar".

Okolo mun alebo muni, hrobiek, boli man alebo mani (Latin Manes), duchovia predkov. Zosnulý cestoval do podsvetia nazývaného Aita "Hádes" a teda môže byť nazývaný hinthial (doslova "(ten kto je) dole, naspodku"). Špeciálny sudca, cechase, dozeral na cecha, alebo rath, sväté veci. Každý človek mal náboženské povinnosti. Vedeli čítať z pečene ovce, ktorú obetovali. Máme k dispozícií model pečene vyrobenej z bronzu, ktorej náboženská hodnota je stále vecou debaty. Veštenie pomocou haruspicie; Haruspik (latinsky haruspex) bolo označenie pre pôvodne etruského kňaza, ktorý sa venoval predpovedaniu budúcnosti z vnútorností obetovaných zvierat. Tento spôsob veštenia je tradícia pochádzajúca z krajiny úrodneho polmesiaca.

Posmrtný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako Egypťania aj Etruskovia verili na večný život, ale posmrtný blahobyt bol spojený so spôsobom pochovania. Hrobky boli vo viacerých prípadoch lepšie zariadené ako domy, mali rozsiahle priestory, na stenách boli fresky a nechýbal tam ani nábytok. Väčšina etruských hrobiek bolo vyplienených. V hrobke, obzvlášť na sarkofágu, bola znázornená osoba, pravdepodobne tak, ako by chcela vyzerať v posmrtnom živote. Niektoré sochy sú veľmi realistické. Etruskovia nemali žiadny problém s vizualizáciou vystupovania. Chceli, aby boli videní ako usmievaví ľudia, ktorí majú blízko k svojej rodine a priateľom.

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná (svätá) trojica Tinia, Uni a Menrva.

Zoznam etruských mytologických postáv

[upraviť | upraviť zdroj]

Mená boli prevzaté hlavne z etruských dvojjazyčných tabuliek, čo sú popisy umeleckých obrazov zobrazujúce mytologické scény alebo motívy. Dvojité mená (Achle, Achile) sú spôsobené rozdielmi v jazyku v rôznych lokalitách a čase.

  • Achlae: grécky riečny boh, Achelous.
  • Achle, Achile: legendárny hrdina Trójskej vojny, grécky Achilles.
  • Achmemrun: legendárny mykénský kráľ, grécky Agamemnón.
  • Achrum, Acharum: grécka rieka v podsvetí, Acherón.
  • Achvizr, Achuvesr, Achuvizr, Achviztr: neznáma osoba spájaná s bohyňou Turan.
  • Aita, Eita: grécky boh podsvetia a vládca mŕtvych, Hádes.
  • Aivas Tlamunus, Aivas Vilates: tiež Eivas alebo Evas. etruskí hrdinovia totožní s gréckym Aiasom, synom Telamónovým a Aiasom, synom Oileovým.
  • Alchumena: grécka legendárna postava, Alkména.
  • Alcstei, Alcsti: grécka legendárna postava, Alkéstis.
  • Alichsantre, Alechsantre, Alcsentre, Elchsntre, Elachśantre, Elachśntre, Elcste: slávna trójska postava, Alexandrus, známy ako Paris.
  • Alpan, Alpanu, Alpnu: etruská bohyňa, jej meno je identické so slovom "dobrovoľne".
  • Althaia: grékyňa Althaea, matka Meleagra.
  • Aminth: etruské okrídlené božstvo, zobrazované ako malé dieťa, pravdepodobne Amor.
  • Amuce, Amuche, Amuke: grécky Amykus, patril medzi Argonautov.
  • Apulu, Aplu: grécky boh Apolón.
  • Areatha: grékyňa Ariadna.
  • Aril: etruské božstvo identické s Atlasom.
  • Aritimi, Artumes: grécka bohyňa Artemis.
  • Ataiun: grécky Aktaeón.
  • Athrpa: grécke božstvo Atropos.
  • Atlenta, Atlnta: grékyňa Atalanta.
  • Atmite: grék Admétos.
  • Atunis: grécka mytologická bytosť Adonis.
  • Aturmica: grécka bájna postava Andromache, Amazonka.
  • Aulunthe: meno pre satyra.
  • Calaina: grécke Nereidy.
  • Calanice: grécke meno Kallinikos.
  • Calu: etruský boh vlkov.
  • Capne, Kapne: grécky hrdina Kapaneus.
  • Caśntra: veštkyňa Kassandra z Tróje.
  • Castur: grécky Kastor.
  • Catha, Cavtha, Cath: etruské božstvo, boh a bohyňa, príliš nezobrazovaný v umení.
  • Catmite: grécka bájna postava Ganymédes.
  • Cel: etruská bohyňa, pravdepodobne identická s Gaiou, má synov obrov.
  • Celsclan: etruský obor, "Celov syn"
  • Chaluchasu: znamená "úplne z bronzu", pravdepodobne robot z Kréty, Talos.
  • Chárun, Charu: grécka mytologická bytosť Cháron.
  • Chelphun: etruský satyr.
  • Cilens: tiež Celens.
  • Cluthumustha, Clutmsta: grékyňa Klytaimnéstra.
  • Crapsti: Umbrian local deity, Grabouie.
  • Crisitha: hrdinka trójskej vojny, grécky Chryseis.
  • Culsans: Boh dverí a vchodov, totožný s rímskym bohom Janusom.
  • Culsu: tiež Cul: ženský podsvetný démon, prisudzovali jej pochodeň a nožnice, bývala často zobrazovaná s Culsansom.
  • Easun, Heasun. Heiasun: etruská verzia hrdinu Iásona.
  • Ecapa: hrdinka Trójskej vojny, Hekabe.
  • Ectur: hrdina Trójskej vojny, Hektor.
  • Elinei, Elinai, Elina: Helena z Tróje.
  • Enie: Enyo, jedna z Graeae.
  • Ermania: Hermione, dcéra Menelaa a Heleny.
  • Eris: grécke božstvo Eris.
  • Erus: grécke božstvo Eros.
  • Esplace: grécky legendárny liečiteľ Asklepios.
  • Ethausva, Eth: etruská bohyňa, prítomná pri zrode Menrvy.
  • Euturpa, Euterpe: grécka múza Euterpa.
  • Evan: spoločník bohyne Turan.
  • Evtucle, [Ev]thucle: grécky hrdina Eteokles.
  • Feronia: záhadná vidiecka bohyňa známa najmä z rôznych rímskych kultov čo ju uctievali.
  • Fufluns: etruský boh vína, identický s Dionýzom.
  • Hamphiare, Amphare: grécky veštec Amfiaraos.
  • Hathna: etruský satyr.
  • Hercle, Hercele, Herecele, Herkle, Hrcle: etruská podoba gréckeho hrdinu známeho ako Hēraklēs alebo ako Hercules (latinská forma mena).
  • Horta: bohyňa poľnohospodárstva.
  • Ilithiia: grécka bohyňa plodnosti Eileithyia.
  • Iynx: mytologické zviera (vták), zobrazujúci lásku.
  • Laran: etruský boh vojny.
  • Lasa Vecuvia: bohyňa proroctiev, veštenia, spájaná s nymfou Vegoia.
  • Latva: mytologická bytosť Léda.
  • Leinth: etruské božstvo
  • Letham, Lethns, Letha, Lethms, Leta: etruská bohyňa.
  • Letun: grécka bohyňa Léto.
  • Lunc, Lnche: Lynkeus.
  • Man, Mani: etruský druh ducha predstavujúci "mŕtvych", zo slova Mani vzniklo latinské slovo Manes, čo je "dobrý" druh duše, ducha mŕtvych ľudí.
  • Mania: etruské božstvo, jedna z dyád.
  • Mantus: etruské božstvo, jedna z dyád
  • Mariś: meno rímskeho boha Marsa, je pravdepodobne odvodené od tohto mena, pozri aj Áres.
  • Mean, Meanpe: etruské božstvo, identická s Nike alebo Victoria (mytolóiay)Victoria
  • Meleacr: Meleagros.
  • Memnum, Memrum: Memnón
  • Menerva, Menrva: rímska Minerva, grécka Aténa
  • Menle: grécky hrdina, Menelaos, známy z trójskej vojny
  • Metaia, Metua, Metvia: Medeia (mytológia)
  • Metus: Gorgona, Medúza
  • Mlacuch: mladá etruská dievčina zajatá Heraklom
  • Nestur: grécky hrdina Nestor
  • Nethuns: identický s gréckym Poseidón a rímskym Neptúnom.
  • Nortia: bohyňa osudu, nedokázaná v etruských textoch ale bola spomenutá rímskym historikom Titom Liviom.
  • Pacha: Bacchus, totožný s Fuflunsom.
  • Palmithe, Talmithe: grécky hrdina Palamedes.
  • Pantasila, Pentasila: Penthesilea kráľovná Amazoniek.
  • Patrucle: grécky hrdina Patroklos.
  • Pecse, Pakste: legendárny okrídlený kôň Pegasus
  • Pele: Péleus.
  • Pemphetru: jedna z Graeae.
  • Perse, Pherse: Perseus.
  • Phaun, Faun, Phamu: mytologická postava Phaon.
  • Phersipnai, Phersipnei, Proserpnai: kráľovná podsvetia, totožná s gréckou Persefonou a Rímskou Proserpinou.
  • Phersu: božstvo masky, pravdepodobne z gréckeho prosopon, "tvár".
  • Phuinis: grécky Fénix.
  • Phulsphna: Polyxena.
  • Prisis: Briseis, spomínaná v Iliade.
  • Priumne: Priamos, kráľ Tróje.
  • Prumathe: Prometeus.
  • Puanea: etruské meno pre satyra.
  • Pultuce, Pulutuce, Pulutuke, Pultuke: Pollux.
  • Rath: totožný s Apolónom.
  • Rathmtr: mytologická postava Rhadamanthys.
  • Satre: Saturn.
  • Sime: etruský satyr, ktorý má grécke meno.
  • Selvans: Silvanus.
  • Semla: grécka bohyňa Semelé.
  • Sethlans: etruský boh kováčskeho remesla, často zobrazovaný so sekerou, totožný s gréckym Hefaistom a rímskym Vulkánom, pozri tiež pod Velchans.
  • Sispe, Sisphe: grécky kráľ Sizyfos.
  • Svutaf: okrídlené etruské božstvo, ktorého meno môže označovať "túžbu" a preto môže byť totožný s Erosom.
  • Taitle: Daidalos.
  • Tarchies: Tages, zakladateľ etruského náboženstva, spomínaný rímskymi autormi.
  • Tarchon: etruský národný hrdina, ktorý, spolu s bratom Tyrrhenom, založil etruský spolok dvanástich miest.
  • Techrs: hrdina trójskej vojny Teukros.
  • Telmun, Tlamun, Talmun, Tlamu: Argonaut, Telamon.
  • Teriasals, Teriasa: grécky slepý veštec Tiresias.
  • Thalna, Thalana, Talna: pozri Thalna
  • Thanr: etruské božstvo prítomné pri narodení iných bohov.
  • Thesan: etruská bohyňa úsvitu, identická s rímskou Aurorou a gréckou Eoidou.
  • These: identický s hrdinom Théseus.
  • Thethis: Thetis, Achillova matka.
  • Thetlvmth: neznáme božstvo.
  • Thufltha: neznáme božstvo.
  • Tinia, Tina, Tin: pozri Tinia.
  • Tinas cliniar: etruské vyjadrenie pre "synov Tinových (Tiniových)".
  • Tiur: identická s gréckou Selenou a Rímskou Lunou.
  • Truia, Truials: Trója.
  • Tuchulcha: etruský démon.
  • Tuntle: spartský kráľ Tyndareós.
  • Turan: etruská bohyňa identická s gréckou Afroditou a rímskou Venušou. Jej meno v etruskom jazyku znamená "skutok darovania", tur- 'dať'.
  • Turms, Turmś: etruský boh identický s gréckym Hermesom a rímskym Mercuriom.
  • Turnu: etruské božstvo totožné s Erosom, Turanov potomok.
  • Tusna: pravdepodobne odvodené od *Turansna, znamená "Turanin", Turanina labuť.
  • Tute: grécky hrdina Tydeus.
  • Tyrrhenus: etruský národný hrdina, s Tarchonom boli dvojčatá.
  • Uni: najvyššia bohyňa etruského panteónu, manželka Tinia, matka Herkla, a patrónka Perugie. S Tiniom a Menrvou bola súčasťou triumvirátu etruských bohov. Uni bola totožná s rímskou bohyňou Juno, a s gréckou Hérou.
  • Urphe: Orfeus.
  • Urusthe: Orestes.
  • Usil: etruské božstvo identické s gréckym Heliom, rímsky Sol.
  • Vanth: etruský okrídlený démon podsvetia, často zobrazovaný s Chárunom. Mohla byť prítomná v momente smrti, následne sprevádzala mŕtve duše do podsvetia.
  • Vea: etruské božstvo, jej meno pochádza asi z mena mesta Véje.
  • Vecu, Vecui, Vecuvia: nymfa Vegoia. Pozri pod Lasa Vecuvia.
  • Veltha, Velthume, Vethune, Veltune: etruské božstvo, pravdepodobne boh etruskej ligy alebo Etrúrie, Voltumna, v latinčine Fanum Voltumnae, "Voltumnova svätyňa", umiestnená asi v Orviete.
  • Veiovis, Veive, Vetis: etruské pekelné božstvo, ktorého chrám stál v Ríme vedľa Kapitolu.
  • Velparun: grécky hrdina Elpénor.
  • Vesuna: bohyňa spomenuta aj v Iguvinských tabuľkách.
  • Vikare: Taitlov syn, odvodený od gréckeho Ikarosa.
  • Vile, Vilae: Ioláos Herklov synovec.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Adams, J. N.. Bilingualism and the Latin Language. [s.l.] : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0521817714. Available for preview on Google Books.
  • BONFANTE, Giuliano, Bonfante, Larissa The Etruscan Language: an Introduction. Manchester : University of Manchester Press, 2002. ISBN 0-7190-5540-7. Preview available on Google Books.
  • Bonnefoy, Yves. Roman and European Mythologies. [s.l.] : University of Chicago Press, 1992. ISBN 0226064557. Translated by Wendy Doniger, Gerald Honigsblum. Preview Google Books.
  • De Grummond, Nancy Thomson. Etruscan Mythology, Sacred History and Legend: An Introduction. [s.l.] : University of Pennsylvania Museum of Archaeology, 2006. ISBN 1931707863. Preview available on Google Books.
  • Dennis, George. The Cities and Cemetaries of Etruria. London : John Murray, 1848. Available in the Gazeteer of Bill Thayer's Website at [1]
  • HARMON, Daniel P. Aufstieg und Niedergang der römischenwelt. Ed. Wolfgang Haase. [s.l.] : Walter de Gruyter, 1986. Z náhľadu knihy na Google Books. ISBN 3110082896. Kapitola Religion in the Latin Elegists, s. 1961-1965.
  • Hooper, Finley and Schwartz, Matthew. Roman Letters: History from a Personal Point of View. [s.l.] : Wayne State University Press, 1991. ISBN 0814318631.
  • Leland, Charles Godfrey. Etruscan Roman Remains in Popular Tradition. London : T. Fisher Unwin, 1892. Downloadable Google Books, online at [2].
  • Summers, Montague. The Vampire in Lore and Legend. [s.l.] : Courier Dover Publications, 2001. ISBN 0486419428. Preview Google Books.
  • PALLOTTINO, MASSIMO. The Etruscans. London : Penguin Books, 1975.
  • Richardson, Emeline Hill. The Etruscans: Their Art and Civilization''. Chicago : University of Chicago Press, 1964, 1976.
  • Rykwert, Joseph. The Idea of a Town: the Anthropology of Urban Form in Rome, Italy and the Ancient World. [s.l.] : MIT Press, 1988. ISBN 0262680564. Preview available on Google Books.
  • Swaddling, Judith, and Bonfante, Larissa. Etruscan Myths. [s.l.] : University of Texas Press, 2006. ISBN 0292706065. Preview Google Books.
  • Thulin, Carl. Die Götter des Martianus Capella und der Bronzeleber von Piacenza. [s.l.] : Alfred Töpelmann, 1906. A German-language book, downloadable from Google Books.