Eliška Přemyslovna
| Eliška Přemyslovna | |
| česká kráľovná | |
 | |
| Narodenie | 20. január 1292 Praha, České kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 28. september 1330 (38 rokov) Vyšehrad, České kráľovstvo |
| Rodičia | Václav II., Guta Habsburská |
| Manžel | Ján Luxemburský |
| Deti | Margaréta Jitka Karol IV. Přemysl Otakar Ján Henrich Anna Eliška |
| Odkazy | |
| Commons |  Eliška Přemyslovna |
Eliška Přemyslovna alebo Alžbeta Přemyslovna (po česky Eliška/Alžběta Přemyslovna; * 20. január 1292, Praha – † 28. september 1330, Vyšehrad) bola dcéra českého a poľského kráľa Václava II. a jeho prvej manželky Guty Habsburskej, manželka Jána Luxemburského a česká kráľovná (ako posledná z rodu Přemyslovcov).
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Keď mala päť rokov, zomrela jej matka. Z desiatich detí, ktoré priviedla na svet Guta Habsburská, žili už len štyri – Václav III., Anna Přemyslovna a Markéta Přemyslovna. Šesť rokov po smrti jej matky sa Eliškin otec Václav II. znovu oženil. Jeho vyvolenou sa stala poľská princezná Richenza z rodu Piastovcov – v Čechách ju volali Eliška Rejčka. S jej rukou Václav II. získal poľskú korunu a Eliška macochu, s ktorou však nemala dobrý vzťah.
Jej mladosť poznamenalo mnoho vecí – ničivý požiar na Pražskom hrade roku 1303, dlhé otcovo zomieranie, atentát na jej brata Václava III. v Olomouci (ním vymrel rod Přemyslovcov po meči).
Boj o trón
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1306 po zavraždení Eliškinho brata Václava III. sa Eliška ako jediná slobodná princezná, v primeranom veku pre prípadný sobáš, stala jedným z kľúčových aktérov mocenských sporov o ovládnutie Českého kráľovstva.
Z hádky o český trón medzi Henrichom Korutánskym, manželom Anny Přemyslovny, a Rudolfom Habsburským vyšiel neskôr víťazne Rudolf. Ten dokonca Elišku vysťahoval z Pražského hradu. No roku 1307 sa na trón vrátil jej švagor Henrich a sestra Anna. Tí chceli Elišku vydať za bezvýznamného pána z Bergova (Oto z Löbdaburgu), pretože pre ich spôsob vlády bola nevydatá Přemyslovna rizikom.
Proti Henrichovi sa začala vytvárať opozičná skupina, ktorá sa spojila s princeznou Eliškou. K nim sa pridali aj vplyvní opáti bohatých cisterciánskych kláštorov Heidenreich Sedlecký a Konrád Zbraslavský, ktorí sa roku 1309 stali iniciátormi Eliškinho sobáša so synom nového rímskonemeckého kráľa Henricha VII. Luxemburského Jánom Luxemburským.
Manželstvo s Jánom Luxemburským
[upraviť | upraviť zdroj]Přemyslovská princezná Henricha aj kráľovnú Markétu očarila. Záujem o českú korunu prekonal Henrichove obavy o jediného syna i to, že ženích mal štrnásť rokov a Eliška bola o štyri roky staršia (pôvodne navrhoval, aby sa vydala za jeho brata Walrama, toho ale odmietli českí zástupcovia).
Svadba s Jánom sa konala 1. septembra 1310 v Speyeri, potom bol Jan nútený vojensky obsadiť Čechy. Henrich Korutánsky s manželkou znovu ušli do Korutánska. Korunovácia v tej dobe ešte obľúbeného Jána a Elišky sa konala 7. februára 1311.
Manželstvo Elišky a Jána po dynastickej stránke fungovalo dobre. Eliška v priebehu desiatich rokov priviedla na svet sedem detí. Po citovej stránke to bolo iné, jednak preto, že Eliška bola príliš hrdá a príliš žiarlivá, ale aj kvôli rozdielnym názorom na politiku. Spočiatku vyspelá mladá kráľovná svojho manžela ovládala, a on konal to, čo mu našepkala (ako napríklad uväznenie Jindřicha z Lipé, milenca jej nenávidenej macochy), ale neskôr, keď kráľ dospel a začal prejavovať svoju vôľu, nastali problémy.
K vyvrcholeniu manželskej krízy došlo v roku 1319. Kráľ sa dozvedel o predpokladanom sprisahaní, ktoré síce nebolo ničím podložené, ale hodilo sa mu. Hlavou sprisahania mala byť Eliška, ktorá ho mala zvrhnúť z trónu a namiesto neho mal na trón zasadnúť ich spoločný syn Václav (neskorší cisár Karol IV.). Ján toto sprisahanie odhalil a domnelých vinníkov potrestal – Elišku zavrel na hrade Mělník, zobral jej deti a syna Václava poslal do Francúzska (Eliška sa so synom už nikdy nestretla).
Rozhodol sa zabrániť manželke zasahovať do výchovy ich detí a zbaviť ju akéhokoľvek vplyvu. Vzal jej aj mladšiu dcéru Gutu a poslal ju na výchovu k durínskemu landgrófovi na jeho hrad Wartburg. V tom istom čase odlúčil od matky i staršiu Markétu, ktorá putovala do Landshutu, na dvor dolnobavorského vojvodu.
Posledné roky
[upraviť | upraviť zdroj]Celkom izolovaná a všetkými opustená, stále viac prenasledovaná predstavou, že sa sama stane obeťou šľachtickej nenávisti a úkladnej vraždy, rozhodla sa Eliška uniknúť z českého prostredia. Ušla do Bavorska za svojou dcérou. Niektorí jej konanie považovali za otvorený prejav nepriateľstva voči Jánovi a jeho šľachtickým obľúbencom. V bavorskom exile priviedla na svet svoje posledné deti – dvojčatá Annu a Elišku. V tom čase si narobila viac ako dvetisíc hrivien striebra dlhov, pretože manžel jej zakázal posielať akékoľvek finančné prostriedky. Do Čiech sa vrátila až začiatkom roku 1325. Namiesto sebavedomej a ctižiadostivej panovníčky Ján našiel zlomenú a chorú ženu. Trpela na tuberkulózu – zostávalo jej ešte päť rokov života.
Manželstvo Elišky a Jána sa neskončilo rozvodom. Pred svetom tvorili pár, ale úplné odcudzenie už nikdy neprekonali. Eliška dožila svoj nešťastný osud v úplnej izolácii. Posledné roky trávila ako typická žena gotiky. Zbierala ostatky svätých, korešpondovala s pápežskou kúriou, snažila sa dosiahnuť kanonizáciu svojej pratety Anežky Českej, podporovala stavbu zbraslavského kláštora.
Jej manžela stále viac a viac strhával vír európskej politiky, deti boli zasnúbené a rozišli sa po celej Európe, ona zostala sama a opustená. Zomrela 28. septembra 1330 vo veku 38 rokov vo Vyšehrade v prepoštovom dome, veľmi dlho trápená horúčkami a pľúcnou chorobou. Jej manžel pri nej nebol a nezúčastnil sa ani uloženia jej telesných pozostatkov v zbraslavskom kláštore. Smutná správa ho zastihla v Tridente uprostred príprav na vojenskú výpravu.
Potomstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Margaréta (* 8. júl 1313 – † 11. júl 1341) ∞ 1328 vojvoda Henrich II. Dolnobavorský (1305 – 1339)
- Jitka/Bona (* 20. máj 1315 – † 11. september 1349) ∞ 1332 francúzsky dauphin Ján II. (1319 – 1364)
- Karol IV. (* 14. máj 1316 – † 29. november 1378), kráľ a cisár ∞
- 1/ 1323 Blanka z Valois (1316 – † 1348), dcéra grófa Karola z Valois a Mahaut de Châtillon, sestra francúzskeho kráľa Filipa VI.
- 2/ 1349 Anna Falcká (1329 – † 1353), dcéra rýnskeho falcgrófa Rudolfa II. a Anny Tirolskej
- 3/ 1353 Anna Svídnická (1339 – † 1362), dcéra kniežaťa Henricha II. Svídnického a Kataríny Uhorskej, dcéry kráľa Karola I.
- 4/ 1363 Alžbeta Pomoranská (* 1346/1347 – † 1393), dcéra pomoranského vojvodu Bohuslava V. a Alžbety Poľskej, dcéry kráľa Kazimíra III.
- Přemysl Otakar (* 1318 – † 1320)
- Ján Henrich (* 12. február 1322 – † 12. november 1375), moravský markgróf ∞
- 1/ 1330 Margaréta Tirolská (* 1318 – † 1369), tirolská grófka, dcéra vojvodu Henricha Korutánskeho a Adelheid Brunšvickej
- 2/ 1349/1350 Margaréta Opavská (1325/1330 – † 1363), dcéra Mikuláša II. Opavského a Anny Ratibořskej
- 3/ 1364 Margaréta Habsburská (1346 – † 1366), dcéra rakúskeho vojvodu Albrechta II. a Jany z Pfirtu
- 4/ 1366 Alžbeta Oettingenská († 1409), dcéra grófa Albrechta Oettingenského
- Anna (* 27. marec 1323 – † 3. september 1338) ∞ Oto Habsburský (* 1301 – † 1339), syn cisára Albrechta I. a Alžbety Goricko-Tirolskej
- Eliška (* 27. marec 1323 – † pred 1330)
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]| Přemysl Otakar II. * asi 1233 † 26. august 1278 |
Kunhuta Uhorská * asi 1246 † 9. september 1285 |
Rudolf I. Habsburský * 1. máj 1218 † 15. júl 1291 |
Gertrúda z Hohenbergu * 1225 † 16. február 1281 | ||||||||||
| Václav II. * 27. september 1271 † 21. jún 1305 |
Guta Habsburská * 13. marec 1271 † 18. jún 1297 |
||||||||||||
| Ján Luxemburský * 10. august 1296 † 26. august 1346 OO 1. september 1310 |
Eliška Přemyslovna * 20. január 1292 † 28. september 1330 | ||||||||
| Margaréta * 1315 † 1349 |
Jitka (Bona) Luxemburská * 1315 † 1349 |
Karol IV. * 1316 † 1378 |
Přemysl Otakar * 1318 † 1320 |
Ján Henrich * 1322 † 1375 | |||||
| Anna * 1323 † 1338 |
Eliška * 1323 † pred 1330 |
||||||||
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliška Přemyslovna