Preskočiť na obsah

Elektrolýza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Elektrolýza je fyzikálno-chemický rozkladný dej, spôsobený prechodom elektrického prúdu cez roztok, pri ktorom dochádza k redoxným chemickým reakciám na elektródach. Elektrolýza predstavuje premenu práce elektrického prúdu na prácu chemickej reakcie.[1]

Z kvalitatívneho hľadiska dochádza v priebehu elektrolýzy k premene chemických látok (k redoxným reakciám), kvantitatívne hľadisko elektrolýzy študoval Michael Faraday a sú opísané Faradayovými zákonmi elektrolýzy.[1]

Časticové vysvetlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Elektricky vodivý roztok (vodič druhej triedy) obsahuje zmes kladných a záporných iónov, ktoré vznikajú elektrolytickou disociáciou. Prechodom elektrického prúdu dochádza k pohybu kladných iónov (katiónov) k zápornej elektróde (katóde) a záporných iónov (aniónov) ku kladnej elektróde (anóde). Na elektródach takýmto spôsobom môže prebiehať redoxná chemická reakcia – medzi iónmi a elektródou, medzi iónmi samotnými alebo iónmi a roztokom (vďaka vyššej koncentrácii iónov pri elektródach).

Katóda (vodič prvej triedy) privádza do roztoku elektrolytu (vodič druhej triedy) prúd vo forme elektrónov. V roztoku elektrolytu je náboj prenášaný iónmi a z anódy sú odvádzané znova elektróny. Na rozh, aní vodičov prvej a druhej triedy musí teda dochádzať k redoxným reakciám, čiže k elektrolýze.[2]

Príklady elektrolýzy

[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrolýza kuchynskej soli

[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrolytom môže byť napríklad vodný roztok chloridu sodného NaCl (kuchynská soľ), ktorý je disociovaný na kladné ióny sodíka Na a záporné ióny chlóru Cl. Elektródy môžu byť napríklad uhlíkové. Elektrické napätie medzi elektródami usmerní pohyb Na k zápornej elektróde, od ktorej ión Na prijme elektrón a zmení sa na elektricky neutrálnu časticu – atóm sodíka Na. Záporné ióny Cl sú priťahované ku kladnej elektróde, ktorá prijíma elektrón, a po dva atómy sa zlučujú do elektricky neutrálnej molekuly chlóru Cl2. Na zápornej elektróde sa teda z roztoku vylučuje pevný sodík (reaguje s vodou), pri kladnej elektróde uniká plynný chlór. V elektrolyte sa zmenšuje počet iónov, koncentrácia roztoku sa znižuje, kvapalina sa stáva menej vodivou.

Elektrolýza vody

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri elektrolýze vody sa ako elektrolyt používa roztok kyseliny sírovej H2SO4 vo vode a elektródy z platiny, ktorá s kyselinou sírovou nereaguje. Disociáciou molekuly kyseliny sírovej v roztoku vznikajú kladné ióny vodíka H a záporné ióny SO42−. Katióny vodíka sa pohybujú k zápornej elektróde, od ktorej prijímajú elektrón a zlučujú sa do molekúl vodíka H2. Anióny SO42− sa pohybujú ku kladnej elektróde, ktorej odovzdávajú svoje prebytočné elektróny a elektricky neutrálna molekula SO4 okamžite reaguje s vodou – vzniká nová molekula H2SO4. Pri tejto reakcii sa uvoľňujú molekuly kyslíka O2. Pri zápornej elektróde sa teda vylučuje z roztoku vodík, pri kladnej elektróde sa vylučuje kyslík. Pritom v elektrolyte zostáva rovnaký počet molekúl kyseliny sírovej H2SO4, zatiaľ čo sa znižuje počet molekúl vody H2O, koncentrácia roztoku sa zvyšuje.

Galvanické pokovovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom galvanického pokovovania je pomedenie. Elektrolytom pri galvanickom pomedení môže byť roztok síranu meďnatého (CuSO4) vo vode, kladná elektróda musí byť z medi, zápornú elektródu tvorí pokovovaný predmet. CuSO4 sa vo vode disociuje na katióny medi Cu2 a anióny SO42−. Ióny Cu2 sú priťahované k zápornej elektróde, na ktorej postupne vytvárajú medený povlak. Ióny SO42− sú priťahované ku kladnej medenej elektróde, z ktorej vytrhávajú katióny medi Cu2 . Koncentrácia roztoku zostáva rovnaká, medená elektróda sa časom rozpustí.

Využitie elektrolýzy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Oddeľovanie častíc rôznych chemických látok (elektrolýza vody)
  • Elektrometalurgia – výroba čistých kovov (hliník)
  • Elektronické čistenie kovov – rafinácia (meď, zinok, nikel)
  • Galvanické pokovovanie (chrómovanie, niklovanie, pozlacovanie) – pokrývanie predmetov vrstvou kovu
  • Galvanoplastika – kovové odliatky predmetov, napríklad na výrobu odlievacích foriem
  • Galvanické leptanie – kovová elektróda sa v niektorých miestach pokryje elektricky nevodivou vrstvou, nepokrytá časť sa prechodom prúdu elektrolyticky vyleptá
  • Polarografia – určovanie chemického zloženia látky pomocou zmien elektrického prúdu prechádzajúceho roztokom skúmanej látky
  • Akumulátory – nabíjanie chemického zdroja elektrického napätia prechodom elektrického prúdu (nabíjateľné batérie)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrolýza

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KRÄTSMÁR ŠMOGROVIČ; BLAHOVÁ, Mária; ŠVAJLENOVÁ, Oľga. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2007. ISBN 978-80-8063-245-8.
  2. VACÍK, Jiří. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.