Preskočiť na obsah

Elektrické jednotky 451 a 452

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektrické jednotky radov 451 a 452
Jednotka 451.059 na Pražskom hlavnom nádraží
Jednotka 451.059 na Pražskom hlavnom nádraží
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť100 km/h
Trvalý výkon1320 kW
Viacnásobné riadenieano, je možnosť spojiť až tri jednotky zasebou
Napájacie sústavy3 kV js
Regulácia výkonuodporová
Trakčný motorŠkoda AD 3745 iP (8×)
Výkon trakčného motora165 kW
Prenos krútiaceho momentučelným ozubeným prevodom
Vykurovanie súpravyelektrické teplovzdušné
Usporiadanie pojazduBo'Bo' 2'2' 2'2' Bo'Bo'
Trvalá ťažná sila78 kN
Maximálna ťažná sila155 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť182 t
Adhézna hmotnosť114 t
Dĺžka cez nárazníky95 290 mm
Šírka2 844 mm
Výška4 200 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie300
Celkový počet cestujúcich680
Vozňová trieda2.
Výrobné údaje
VýrobcaVagónka Tatra Studénka
RekonštrukciaPars nova
Prevádzkovateľ(ČSD), ČD
Rok výroby451: 1964–1968
452: 1972–1973
Počet vyrobených kusov451: 51 ks
452: 11 ks
V prevádzke v období1964 – 2018
Staré označenie ČSDEM 475.1, EM 475.2

Elektrická jednotka rady 451/051 (predchádzajúci názov EM 475.1 / N475.1) a jej novšia modifikácia 452/052 (predchádzajúci názov EM 475.2 / N475.2) Českých dráh patrí medzi najstaršie typy českých elektrických súprav pre kapacitnú prímestskú prepravu cestujúcich. Používa sa pre ňu viac prezývok, napríklad Emilka (podľa pôvodného typového označenia), pantograf alebo panťák, novšie tiež žabotlam (podľa vzhľadu čela). V čase vzniku bolo ich hlavnou prednosťou oproti vlakom ťahaných rušňami značné zrýchlenie (0,7 m/s2) a jednoduchá možnosť zmeny smeru jazdy bez posunu.

Popis

[upraviť | upraviť zdroj]
Čelná maska z profilu - tento pohľad vysvetľuje pomenovanie „žabotlam“
Interiér jednotky 452

Jednotky boli dodávané ako štvordielne. Presnejšie povedané prepravná štvordielna jednotka sa skladala z dvoch tzv. technických jednotiek tvorených vždy jedným elektrickým motorovým vozňom (dnešným názvoslovím povedané elektrickým vozňom) a jedným nemotorovým (dnes vloženým) vozňom. Číslované sú technické jednotky, preto sme mali podľa pôvodného číslovania jednotky napr. EM 475.1001 až EM 475.1102, podľa nového číslovania rad 451 s číslami 001 až 102. Vypúšťaním alebo vkladaním vložených vozňov vzniká potom aj menší počet šesťdielnych, päťdielnych alebo trojdielnych dopravných jednotiek. Pre zvýšenie kapacity vlaku bývajú jednotky spájané do dvojíc, riadiaci systém umožňuje aj ovládanie troch spojených jednotiek, teda šiestich elektrických vozňov.

Prepravná kapacita štvordielnej jednotky bola pôvodne 300 miest u rady 451 a 294 miest u rady 452, postupne v dôsledku oddelenia prednej nadstavby v elektrickom vozni tento počet poklesol o 4 a vytvorením priestoru pre vlakovú čatu v jednom vloženom vozni o ďalšie 3 miesta. Počet stojacich cestujúcich je u oboch radov uvádzaný zhodne 380.

Vozne sú charakteristické dvojkrídlovými automatickými posuvnými dverami pre cestujúcich, ktoré sú elektricky ovládané a pneumaticky poháňané, s nástupom bez schodíkov z úrovne nástupišťa. Vozne sú jednopodlažné, stredná časť vrátane nástupných priestorov má podlahu v úrovni nástupišťa (cca 550 mm nad temenom koľajnice), nad podvozkami je úroveň podlahy zvýšená.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Zadanie elektrických jednotiek r. EM 475.1 vychádzalo z prototypov radu EM 475.0, ktorých výroba bola objednaná v roku 1955. Dve jednotky boli dokončené v rokoch 1959 a 1960 a boli v prevádzke asi 8 rokov. Na ich vývoji sa podieľali Vagonka Tatra Studénka a Závody V. I. Lenina v Plzni (teraz Škoda Plzeň), sériovú výrobu potom zaisťovala Vagonka Tatra Studénka a MEZ Vsetín.

Jednotky radu EM 475.1 sa od prototypových jednotiek líšili predovšetkým usporiadaním pojazdu a tvarom čiel. Pri nových jednotiek bola všetka trakčná výzbroj umiestnená v čelných vozňoch.

Elektrických jednotiek EM 475.1 (dnes 451) bolo vyrobených celkom 51, a síce 7 v roku 1964, 12 v roku 1965, 14 v roku 1966, 12 v roku 1967 a 6 v roku 1968. Pretože sa oneskoril vývoj koncepčne nových súprav, boli ešte v roku 1972 dodané 4 a v roku 1973 ešte 7 jednotiek EM 475.2 (dnes 452) podobného vzhľadu, ale s rôznymi drobnými konštrukčnými a technickými zmenami.

Pôvodná plánovaná životnosť súprav bola 15 rokov. Väčšina súprav však bola v prevádzke viac ako dvojnásobnú dobu, päť jednotiek bolo v pravidelnej prevádzke vyše pol storočia, teda viac ako trojnásobnú dobu plánovanej životnosti.

Žiadne z týchto súprav neprešli výraznejšiou modernizáciou alebo rekonštrukciou, vykonávali sa len niektoré čiastkové technické modifikácie. Iba súprava 452.003-051.080-052.010-452.010 prekonala modernizáciu interiéru. Opravy vykonáva Šumperská Pars nova a. s.

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]
Súprava dvoch štvorvozňových elektrických jednotiek 451 u Říčan.

Jednotky boli používané na prepravu osôb v aglomeráciách a okolí veľkých miest na viac vyťažených tratiach. Najprv boli dodané do dep v Prahe (spočiatku jazdili na trase Praha - Kolín - Pardubice, neskôr aj do Hradca Králové, Chocně, Nymburku, Lysej nad Labem a Kralup) a Bohumína (trasa Ostrava - Žilina), po nejakú dobu boli aj v Ústí nad Labem a v Košiciach (1967-1976, jazdili z Košíc v smeroch Spišská Nová Ves a Čierna nad Tisou). V rokoch 1976-2003 boli všetky sústredené do Prahy, potom boli niektoré postupne prevádzané do Olomouca, kde jazdili ako trojvozové na trati do Nezamyslic.

V postupnom závere svojej prevádzky jazdili na tratiach okolo Prahy, kde boli postupne nahrádzané novými jednotkami radu 471 na elektrifikovaných trasách systému Esko v Prahe:

Nasadzovanie elektrických jenotiek radu 451 v pravidelnej prevádzke bolo ukončené v GVD 2017/2018, kedy bola turnusovaná už iba jedna jednotka na trase Praha-Libeň - Roztoky u Prahy (tzv. mestská linka - ML, linka S41 PID). Úplne posledným vlakom bol Os 12157 dňa 10. augusta 2018, ktorý v jeho trase zo stanice Praha-Podbaba do stanice Praha-Libeň odviezla jednotka 451.025/026 s rokom výroby 1964, teda dojazdil vo veku 54 rokov.

Nehody

[upraviť | upraviť zdroj]

31. marca 1988 došlo v 5.22 medzi stanicami Praha Hostivař a Praha Vršovice, k nabehnutiu osobného vlaku EMOs 9114 na koniec súpravy priebežného nákladného vlaku EPn 68522. Pri nehode boli usmrtené dve osoby, päť ich bolo ťažko zranených a ďalších 10 ľahko. Celková škoda bola jeden milión Kčs. Prevádzka po jednej koľaji bola obnovená vo 23.05, obe koľaje boli sprejazdnené 1. apríla o 1.20 ráno.[1]

14. júla 2007 došlo v železničnej stanici Čerčany k nárazu rýchlika do odstavenej elektrické jednotky 451 047-48. Pri nehode zomrel rušňovodič odstavenej jednotky.[2] Nehodou nadvihnutý čelný vozeň 451.048 sa stal efektnou ilustráciou pre médiá. [3][4][5][6][7]

10. marca 2010 okolo 18.30 došlo v železničnej stanici Černošice-Mokropsy na trati 171 (Praha - Beroun) k požiaru dvoch vozňov jednotky 451 vlaku Os 8853. Vo vlaku bolo v tom čase približne 40 cestujúcich, všetkým sa podarilo jednotku opustiť, nikto nebol zranený. Požiar podľa odhadov spôsobil škodu okolo milióna korún.[8]

Historické jednotky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 451.045/046 - v roku 2010 prekonala táto jednotka opravu, pri ktorej dostala najstarší dochovaný lak, ktorý bol vybraný z historických dokumentov, dnes je v depozitári Národného technického muzea v Chomutove.
  • 451.025/026 - po odstavení z prevádzky bola hneď prevezená do depozitára Národného technického muzea v Chomutove.
Jednotka 451 045/046 pri oslavách 50 pantografom v Miloviciach 26. 4. 2014.
Jednotka 451 045/046 pri odchode zo železničnej stanice Zábřeh na Moravě 22. 4. 2014

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Najetí na konec vlaku mezi P. Hostivař a P. Vršovice v r. 1988 [online]. 2007-08-04, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ MALÝ, Zdeněk; KONVALINKA, Marian. Zpráva o výsledcích šetření příčin a okolností vzniku mimořádné události Srážka vlaku R 633 se stojící soupravou v prostoru obvodu užst. Benešov u Prahy, železniční stanice Čerčany, v km 143,767 na 1. staniční koleji (trať 519A Benešov u Prahy – Praha-Vršovice) [online]. Drážní inspekce ČR, 2008-06-25, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ ELIÁŠOVÁ, Kateřina. Nehoda v Čerčanech: strojvedoucí jel moc rychle. aktualne.cz, 2007-07-16. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  4. ↑ SVOBODA, Petr. Vážná železniční nehoda v Čerčanech. pozary.cz, 2007-07-14. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  5. ↑ Jik. Policie chce obvinit tři železničáře z Čerčan kvůli srážce vlaků. zelpage.net/zpravy, 2007-08-21. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)[nefunkčný odkaz]
  6. ↑ Loňský střet vlaků na nádraží v Čerčanech projedná soud. Benešovský deník, 2008-01-08, roč. 2008. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  7. ↑ Pouštěl vlaky v Čerčanech na trať nepříčetný výpravčí?. Benešovský deník, 2007-12-07, roč. 2007. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  8. ↑ tn.cz, Mediafax. U Černošic shořel vagon vlaku. Bylo v něm 40 cestujících. tn.cz, 2010-03-10. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrické jednotky 451 a 452 na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Elektrické_jednotky_451_a_452&oldid=7702290“