Preskočiť na obsah

Efez

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Efesos)
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ephesus*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Celsova knižnica
Štát Turecko Turecko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, iv, vi
Identifikačné č. 1018
Región** Európa a Ázia
História zápisu
Zápis 2015  (39. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Divadlo
Nike

Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka. Leží 50 km južne od Izmiru.

Okolie Efezu bolo osídlené už od roku 6000 pred Kr. Skutočné mesto tu však založili až grécki Achájci. Achájske mesto spomínajú Chetiti pod menom Apasas. Slávny staroveký Efez bol však založený v 10. storočí pred Kr. gréckym kmeňom Iónov, ktorí sem prišli z Atén. Podľa mytológie Efez založil aténsky princ Androklos, ktorý bol z Atén vyhnaný a spolu s iónskymi Grékmi z Atiky tu založil mesto, keď odtiaľto vyhnal pôvodných obyvateľov, Károv a Lelegov. Androklos zomrel v boji s Kármi, no vybudoval prosperujúce mesto. V roku 650 pred Kr. Efez vyplienil nomádsky kmeň Kimerčanov. Po spamätaní z útoku tu istú dobu vládli tyrani, no tých neskôr zvrhol ľud, ktorý do čela mesta zvolil radu. Mesto naďalej prosperovalo a bohatlo a stalo sa súčasťou iónskych miest v Anatólii. Pochádzal odtiaľto aj známy grécky filozof Herakleitos. Bol tu postavený aj Chrám bohyne Artemis, ktorý sa považuje za jeden zo siedmich divov starovekého sveta. V roku 560 pred Kr. Efez dobyli Lýdovia a ich kráľ Krézus dal chrám zrekonštruovať. Lýdsku nadvládu v roku 547 pred Kr. vystriedali Peržania, ktorí si podrobili Maloázijských Grékov. Efezania sa angažovali do povstania Maloázijských Grékov proti Peržanom, no povstanie bolo potlačené. V roku 334 pred Kr. Efez oslobodil spod perzskej nadvlády Alexander Veľký. Alexander Veľký financoval opravu Artemidinho chrámu do jeho poslednej podoby, keďže ten v minulosti vyhorel. Efez znovu prosperoval v nasledujúcej, helenistickej dobe. V 2. storočí pred Kr. Efez ovládla neďaleká grécka Pergamská ríša, ktorá neskôr pripadla závetom kráľa Attala III. Rímskemu impériu. .? Efez sa postavil proti Rímu, keď sa spojil s pontským gréckym kráľovstvom kráľa Mithridata VI., ktorý tu nechal vyvraždiť mnoho italikov usadených v meste. Mithridatu zničil generál Sulla. Po Mithridatovom povstaní ostalo z Efeza pokojné a vyspelé mesto. V 1. storočí mesto navštívil Svätý Pavol, ktorému sa podarilo obrátiť na kresťanstvo mnoho Grékov. Od tejto doby sa z Efezu stáva významná kresťanská obec. V 2. storočí tu žilo 500 000 obyvateľov. Efez bol hlavné mesto rímskej provincie Asia. Počas rímskej doby tu bolo postavených mnoho budov, ako Celsova knižnica, divadlo, Hadriánov chrám, mnoho kúpeľov a zložitý systém akvaduktov. V 2. a 3. storočí sa tu konalo prenasledovanie kresťanov, známa je aj miestna Legenda o sedmospáčoch, ktorá spomína troch kresťanov, ktorí zaspali v jaskyni viac ako 100 rokov a zobudili sa do kresťanského sveta, teda do 4. storočia, kedy bolo kresťanstvo povolené, tak sa zachránili pred prenasledovaním. V 3. storočí Efez vyplienili Góti.

Byzantská doba

[upraviť | upraviť zdroj]
Οίκος της Θεοτόκου (Ikos tis Theotoku-Dom Panny Márie). Pravdepodobne tu žila posledné roky života Panna Mária, stavba pochádza zo 6. - 7. storočia a bola postavená na mieste staršieho objektu.

Efez od roku 395 patril do Východorímskej (Byzantskej) ríše. Až do 7. storočia mesto prosperovalo a stalo sa z neho dôležité centrum kresťanstva. V tomto období bol Efez centrom klasickej antickej kultúry, bolo tu veľa sochárskych dielní a produkty z nich sa vyvážali do celej ríše. V roku 406 svätý Ján Zlatoústy nechal zničiť Artemidin chrám. Neskôr tu bola postavená bazilika Svätého Jána. V roku 614 Efez zničilo rozsiahle zemetrasenie, z ktorého sa už mesto nespamätalo. Neskôr bolo ešte raz vyplienené, tentokrát Arabmi. Mnohí Efezania sa následne vysťahovali, a tí čo ostali Efez premenovali na Άγιος Θεολόγος (Agios Theologos-Svätý Teológ),čo poukazuje na pôsobenie svätého Pavla. Miestny prístav sa vysušil a preto Efez stratil významnosť. Jediná významná osobnosť byzantského obdobia, ktorá pochádzala z Efezu bol básnik Manuil Filis.

Turecká doba

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1304 mesto Agios Theologos dobyli Turci. Väčšina Grékov z mesta utiekla a založili mesto Kirintsa (tur. Şirince), 5 km od Efezu. Meno Agios Theologos Turci skomolili na Ayasulug, z ktorého spravili dôležitý prístav, no ten zanikol v 15. storočí a z mesta sa opäť stala dedina. Naopak, prosperovala neďaleká grécka obec Kirintsa, kde Gréci dorábali veľmi kvalitné víno, ktoré sa považuje za najlepšie víno Malej Ázie. Do Kirintse v 18. storočí prišli aj grécki obyvatelia z neďalekých ostrovov, Kréty, Cypru a z iných končín Malej Ázie. Títo Gréci tak posilnili grécku populáciu, ktorú dovtedy tvorili potomkovia Efezanov.

Začiatkom 20. storočia tu žilo asi 10 000 obyvateľov, prevažne Grékov, ktorí sa v roku 1923, po Grécko-tureckej výmene obyvateľstva presídlili do Grécka, hlavne do aténskej štvrte Kesariani, ktorú založili Maloázijskí Gréci. Iná skupina Efezanov založila v gréckom kraji Pieria mesto Nea Efesos (Nový Efez). Potomkovia Efezanov sú v Grécku združení do spolku s názvom Panellinia enosi Efesion (Panhelénske združenie Efezanov).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Efez

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 37°56′28″S 27°20′31″V / 37,941111°S 27,341944°V / 37.941111; 27.341944