Durian

Durian je jedlé ovocie niekoľkých druhov stromov patriacich do rodu Durio. Medzi tridsiatimi druhmi durianu je známych deväť, ktoré plodia jedlé ovocie.^[1] Niektoré ďalšie druhy nie sú dobre preskúmané.

Ako durian je medzinárodne známy predovšetkým plod durian zapáchavého (Durio zibethinus). Ostatné druhy sú k dispozícii len na miestnych trhoch.

Popis

Durian, je v juhovýchodnej Ázii považovaný za najväčšiu pochúťku a „kráľa ovocia“,^[2] je charakteristický svojou veľkosťou, silným zápachom a hrubou šupkou pokrytou pyramidovitými tŕňami. Plod môže dorásť do dĺžky až 30 cm a mať priemer 15 cm. Má obvykle hmotnosť 1-3 kg. V závislosti od druhu je plod podlhovastý až guľatý, farba šupky sa pohybuje od zelenej po hnedú a dužiny, ukrýva červenohnedé semená, od svetlo žltej po hnedú.

Jedlá dužina vydáva charakteristický silný a prenikavý zápach, a to aj keď je šupka neporušená. Niektorým ľuďom durian chutí kvôli svojej príjemne sladkej chuti, zatiaľ čo iným aróma pripadá príliš intenzívna a odpudzujúca. Jeho pach vyvoláva rôznorodé reakcie od veľmi pozitívnych po veľmi negatívne a je prirovnávaný k rôznym veciam, napr. zhnitým cibuliam, terpentínu alebo žumpe. Kvôli prenikavosť svojho pachu je v juhovýchodnej Ázii durian zakázaný v niektorých hoteloch a prostriedkoch verejnej dopravy.

Durian, pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, je na Západe známy približne 600 rokov. Britský prírodovedec 19. storočia Alfred Russel Wallace opísal jeho chuť ako „bohatý vanilkový krém s výraznou chuťou mandlí“.^[3] Dužina, ktorú možno konzumovať v rôznom štádiu zrelosti, sa používa na ochutenie širokého radu chuťovo výrazných a sladkých potravín v kuchyniach juhovýchodnej Ázie. Po uvarení je možné jesť aj semená.

Existujú stovky kultivarov durianu, pričom mnoho konzumentov uprednostňuje iba určité, ktorých cena na trhu je potom vyššia.

Druhy durianu

Z tridsiatich známych druhov durianu bolo dodnes identifikovaných deväť, ktoré majú jedlý plod. Existuje však veľa druhov, u ktorých nebol plod nikdy získaný alebo dobre popísaný, a je teda pravdepodobné, že sú aj ďalšie druhy s jedlými plodmi. Toto je deväť druhov, u ktorých je teraz známe, že majú jedlé plody:

durian zapáchavý / durian cibetkový (Durio zibethinus), z neho pochádza známe ovocie.
Durio dulcis
Durio grandiflorus
Durio graveolens, tiež durian burung, durian kuning, durian merah, durian otak udang galah, tabelak alebo červenomäsitý durian. Strom je vysoký až 50 m. Plod má oranžovo-žltú dužinu a je pokrytý 1 cm dlhými tŕňmi. D. graveolens je podobný D. dulcis, na rozdiel od neho sa však otvára už na strome a má tmavo červenú dužinu oproti tmavo žltej. Durian suluk, alebo tiež durian siunggong, je prírodný hybrid medzi druhom durian zapáchavý a druhom D. graveolens, pričom si zachováva chuť a textúru durianu zapáchavého s jemnými tónmi spáleného karamelu druhu D. graveolens. Durian simpor je variant druhu D. graveolens s jemnejšou chuťou a žltou dužinou.
Durio kutejensis, strom vysoký až 30 m, obľúbený v Bruneji.
Durio lowianus, tiež durian duan, strom vysoký až 50 m s červenými a podlhovastými kvetmi a oválnym plodom so žltou dužinou.
Durio macrantha
Durio oxleyanus, tiež durian sukang, durian beludu, isu alebo kerontangan. Strom je vysoký až 40 m. Malý, okrúhly šedozelený plod s pyramidovitými, mierne zahnutými tŕňmi páchne viac ako ostatné duriany. Dužina je žltá, s jemnou textúrou a sladká.
Durio testudinarum, tiež korytnačí alebo kura-kura durian. Strom je stredne vysoký, dosahujúci výšku až 25 m. Pretože sa jedná o samoopelivý druh, jeho variabilita je menšia a má dlhšie obdobie kvitnutia. Dužina je svetlo žltá a má silnejší pach ako ostatné druhy rodu durian.

Toto sú druhy, u ktorých zatiaľ neboli zistené jedlé plody:

Durio acutifolius (Mast.) Kosterm., rozšírený na Borneu
Durio affinis (Becc.), rozšírený v Západnom Kalimantane a Sabahu
Durio beccarianus (Kosterm. & Soegeng.), rozšírený v Západnom Kalimantane
Durio bukitrayaensis (Kosterm.)
Durio burmanicus (Soegeng.)
Durio carinatus (Mast.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie a na Borneu
Durio crassipes (Kosterm.), rozšírený v oblastiach Teno a Sipitang Sabahu
Durio excelsus (Korth.) Bakh., rozšírený v Kalimantane
Durio griffithii (Mast.) Bakh., rozšírený v pevninskej časti Malajzie, na Sumatre a Borneu
Durio kinabaluensis (Kosterm & Soegeng.), rozšírený v Sabahu
Durio lanceolatus (Mast.), rozšírený na Borneu
Durio lissocarpus (Mast.), rozšírený na Borneu
Durio macrolepis (Kosterm.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie
Durio macrophyllus (Ridl.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie
Durio malaccensis (Planch.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie a na Sumatre. Normálne má biele kvety, ale v Johore boli nájdené niektoré stromy druhu D. malaccensis s červenkastými kvetmi, vznikli možno vzájomným opelením s druhmi D. lowianus alebo D. pinangianus, ktoré majú ružové alebo červené kvety.
Durio mansoni (Gamble) Bakh., rozšírený v Mjanmarsku
Durio oblongus (Masr.), rozšírený v Sarawaku
Durio pinangianus (Ridl.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie v Perak a Penangu
Durio purpureus (Kosterm. & Soegeng.), rozšírený v Západnom Kalimantane
Durio singaporensis (Ridl.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie
Durio wyatt-smithii (Kosterm.), rozšírený v pevninskej časti Malajzie (Terengganu)

Opis

Stromy durianu sú vysoké až 25-50 metrov v závislosti od druhu. Neopadávajúce listy sú elipsovité až obdĺžnikové, dlhé 10-18 cm. Kvety rastú v zhlukoch po troch až tridsiatich pohromade na veľkých vetvách a priamo na kmeni. Každý kvet má kalich s piatimi (výnimočne štyrmi alebo šiestimi) okvetnými lístkami. Durian kvitne raz alebo dvakrát za rok, avšak čas kvitnutia je rôzny podľa druhu, kultivaru a miesta. Bežný strom durianu plodí ovocie po štyroch až piatich rokoch. Plod durianu môže byť na ľubovoľnej vetve a zreje približne tri mesiace od opelenia. Plod dorastá do dĺžky až 30 cm s priemerom až 15 cm a má hmotnosť 1 až 3 kg. V závislosti od druhu má hranatý až guľatý tvar, farba jeho šupky je zelená až hnedá a dužina svetlo žltá až červená. Durian sa trochu podobá žakii, ale jedná sa o nepríbuzný druh.

Názov durian pochádza z malajského slova duri (tŕň) a z prípony -an (slúžiaca k tvoreniu podstatných mien). Durian zapáchavý alebo durian cibetkový je jediný vo veľkom objeme komerčne pestovaný druh a jediný, ktorý je dostupný aj mimo oblasti pôvodu. Prívlastok cibetkový odkazuje na cibetku ázijskú. Nie je však zhoda na tom, či toto pomenovanie od Linného znamená, že má cibetka durian tak rada, že bol plod používaný ako návnada, alebo že ako cibetka páchne.

Kvety durianu sú veľké a ľahké s výdatným množstvom nektáru a vydávajú ťažký, kyslý, maslovitý pach. Tieto vlastnosti sú typické pre kvety opeľované určitým druhom netopiera, ktorý sa živí nektárom a peľom. Podľa malajského výskumu zo 70. rokov 20. storočia sú duriany opeľované takmer výhradne kaloňom jaskynným.

Referencie

↑ MORTON, Julia F.. Fruits of warm climates. Miami, FL : Purdue University, 1987. Dostupné online. ISBN 0-9610184-1-0. Kapitola Durian, s. 287–291. (po anglicky)
↑ A Consumers Guide on World Fruit. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 1-4196-3955-2. S. 54–56. (anglicky)
↑ On the Bamboo and Durian of Borneo [online]. . Dostupné online. (anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku durian na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Durian

Externé odkazy

[1] MORTON, Julia F.. Fruits of warm climates. Miami, FL : Purdue University, 1987. Dostupné online. ISBN 0-9610184-1-0. Kapitola Durian, s. 287–291. (po anglicky)

[Heaton-2] A Consumers Guide on World Fruit. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 1-4196-3955-2. S. 54–56. (anglicky)

[3] On the Bamboo and Durian of Borneo [online]. . Dostupné online. (anglicky)

[1]

[2]

[3]