Dunajská Lužná
| Dunajská Lužná | ||
| obec | ||
 Kostol povýšenia svätého Kríža
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Senec | |
| Región | Podunajsko | |
| Časti | 3 | |
| Nadmorská výška | 129−131 m n. m. | |
| Súradnice | 48°05′06″S 17°15′33″V / 48,0849°S 17,2591°V | |
| Rozloha | 26,95 km² (2 695 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 8 014 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 297,37 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1230 | |
| Starosta | Ernest Németh[3] (KDH) | |
| PSČ | 900 42 | |
| ŠÚJ | 545333 | |
| EČV (do r. 2022) | SC | |
| Tel. predvoľba | 421-2 | |
| E-mailová adresa | [email protected] | |
| Telefón | 02/45980228 02/45980719 | |
| Fax | 02/45980428 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Dunajská Lužná | ||
| Webová stránka: dunajskaluzna.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Dunajská Lužná je obec na Slovensku v okrese Senec.
Dunajská Lužná leží približne 15 km juhovýchodne od hlavného mesta Slovenska Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu a Komárno. Dunajská Lužná patrí do bližšieho okolia Bratislavy, keďže v nej bujnie stavebný ruch, naznačujúci zvyšujúci sa počet nových obyvateľov, prichádzajúcich sem buď z hlavného mesta alebo okolia.
Obec vznikla 1. januára 1974 z troch, pôvodne samostatných sídiel – Nových Košarísk, Jánošíkovej a Novej Lipnice.
Popri obci leží ochranná hrádza, vybudovaná na účely ochrany pred dunajskými vodami, ktorá začína v Bratislave a pokračuje smerom na vodnú nádrž Gabčíkovo. Neďaleko obce smerom na Senec, sa nachádza jazero Malá voda (jazero Nové Košariská I) a v inundačnom pásme za ochrannou hrádzou sa nachádza jazero Piesková jama (jazero Nové Košariská II). Obe slúžia na rybolov a Malá voda býva v lete zaplnená aj kúpaniachtivými návštevníkmi, keďže pre nich poskytuje príjemný relax. Piesková jama túto výhodu pre svoje bahnité dno a kalnú vodu nemá. Obyvateľstvo obce je prevažne slovenskej národnosti, okrem nej tu žijú najmä príslušníci maďarskej a rómskej národností. Súčasný počet obyvateľov (koniec roka 2013) je 5 195.
V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1797 a kaplnka sv. Martina – zvyšok (presbytérium) pôvodného románskeho kostola z 13. storočia, ktorý vyhorel v roku 1852. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1814 v klasicistickom štýle.
Futbalový klub OFK Dunajská Lužná hrá momentálne 3. najvyššiu slovenskú ligu.
Názov obce
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný názov obce vošiel do platnosti 1. januára 1974 a je odvodený od polohy obce pri dunajských lužných lesoch.
Pôvodný maďarský a nemecký názov miestnej časti Nové Košariská (historicky slov. Mišérd alebo Mišdorf, maď. Misérd, nem. Mischdorf) odvodzoval jazykovedec Ján Stanislav z dávneho slovanského slova "Mišär", za modernú rekonštrukciu názvu určil tvar "Myšiare". V roku 1945, keď sa do obce začalo sťahovať obyvateľstvo z Košarísk-Priepastného, Lubiny a Bziniec bol názov zmenený na Nové Košariská.
Pôvodný maďarský a nemecký názov miestnej časti Nová Lipnica (historicky slov. Torč aj Torča, maď. Torcs, nem. Tartschendorf aj Dachsendorf) sa odvádza od stredovekého slovanského mena "Torec". Meno patrí k "tor", ktoré znamená košiar (na statku). Súčasný názov Nová Lipnica dostala obec v roku 1948, keď sa do nej začali sťahovať obyvatelia z Veľkej Lipnice na Orave, ktorá pripadla Poľsku.
Pôvodný maďarský názov miestnej časti Jánošíková (historicky slov. Dínešd alebo Šildern, maď. Dénesd aj Dénesdi, nem. Schildern) vznikol pravdepodobne z latinského mena Dionysius podľa patrocínia svätého Dionýza, prvého parížskeho biskupa a jedného z patrónov Francúzska. V roku 1293 sa spomína ako Dyenus.[4] Pôvodné nemecké pomenovanie Schildern je pravdepodobne odvodené zo stredovekého povolania výrobcov štítov – štitárov. V najstaršej pozemkovej knihe mesta Bratislavy (po roku 1439) sa spomína v podobe Schiltarn.[5] Pomenovanie Jánošíková dostala obec v roku 1948 po prisťahovalcoch z Terchovej, rodiska Juraja Jánošíka.[6]
Dejiny obce
[upraviť | upraviť zdroj]
V erbe obce je znázornený sv. Martin z Tours, ktorý bol biskupom vo Francúzsku a pôvodne sa narodil ako syn rímskeho dôstojníka okolo roku 316 v rímskom tábore Sabaria (dnes Szombathely). Tento svätec bol patrónom pôvodného farského kostola v časti Nové Košariská.
Obec Dunajská Lužná je známa aj v európskej archeológii mohylovým pohrebiskom zo staršej doby železnej, z rokov700 – 550 pred Kr.. Archeologický výskum v časti Nové Košariská preskúmal mohylovú nekropolu so žiarovým spôsobom pochovávania s centrálnym hrobom v zemnej mohyle. V pohrebisku sa našlo veľké množstvo keramických nádob s bohatým umeleckým prejavom.
Kovové predmety sa však zachovali len vo veľmi malom množstve.
Do skončenia druhej svetovej vojny, počas ktorej boli obce, ktoré dnes tvoria Dunajskú Lužnú, pohraničné, bolo obyvateľstvo najmä nemeckej národnosti. Po skončení druhej svetovej vojny sem namiesto nich prišli kolonisti zo myjavských kopaníc a severného Slovenska.
V januári 2004 bola v Dunajskej Lužnej otvorená stála expozícia HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ OBCE, umožňujúca návštevníkom detailnejšie sa oboznámiť s minulým a súčasným životom obce.
Obecné symboly
[upraviť | upraviť zdroj]Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou D-33/95[7].
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]Erb obce Dunajská Lužná tvorí zo spodného modrého štítu vyrastá zlatovlasý biskup v striebornozlatom zdobenom rúchu, držiaci pred sebou zlatý kalich. Nad ním sa vznáša zlatá, striebrom zdobená mitra a po bokoch ho sprevádzajú dva a dva nad sebou postavené zlaté kvety na zelených stopkách.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajku obce Dunajská Lužná tvoria farby obecnej vlajky sú odvodené z farieb erbu, pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách bielej, žltej, zelenej a modrej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2013 mala Dunajská Lužná 5 195 obyvateľov.
Národnostné zloženie:
| Národnosti | 1991 | 2001 | 2011[8] | 2021 |
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 88.26% | 90.04% | 89.76% | 86,34% |
| Maďari | 8.70% | 6.68% | 4.77% | 3,23% |
| Česi | 1.24% | 1.09% | 1.00% | 0,83% |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ HÁZI, Jenő. Pozsony vármegye középkori földrajza. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2000. ISBN 80-7149-219-1. S. 250.
- ↑ JURÁNYI, Ladislav. Najstaršia pozemková kniha mesta Bratislavy (1439 až 1517. Formálny a obsahový rozbor. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2013. Diplomová práca. S. 94.
- ↑ STANISLAV, Ján. Zo slovenských miestnych názvov. Slovenská reč, 1947, roč. XIII, čís. 3-4, s. 92-97, pozri s. 95-97. Dostupné online.
- ↑ Oficiálna web stránka obce Dunajská Lužná: „Symboly obce Dunajská Lužná“.
- ↑ Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. [Cit. 2014-10-30]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dunajská Lužná