Preskočiť na obsah

Drozd kolohrivec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Drozd kolohrivec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Turdus torquatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kolohrivec vrchovský, drozd kolohrivý, kolohrivec horský, kolohrivec

Mapa rozšírenia drozda kolohrivca
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozd kolohrivec (iné názvy: kolohrivec vrchovský, drozd kolohrivý, kolohrivec horský, kolohrivec[3][4][5]; lat. Turdus torquatus) je druh z čeľade drozdovité. Obýva boreoalpínsku zónu západnej Palearktídy. Na Slovensku hniezdi v ihličnatých a zmiešaných horských lesoch. Je to sťahovavý druh, ktorý ojedinele prezimuje.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov drozd kolohrivec patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná. Rovnaké výsledky priniesol aj prieskum v Európe v rokoch 1998 – 2013.[1]

Drozd kolohrivec je veľký približne ako drozd čvíkotavý, meria 24 cm[7][8] a váži 96 – 109 g.[9]

Spev

2 min. 1 s., Slovensko, dobre počuť opakovaný nápev "tjyli, tjyli" alebo "črryt, črryt", na pozadí počuť spev horských druhov vtákov, ako sýkorka uhliarka, sýkorka chochlatá, králik zlatohlavý a bežný lesný druh pinka obyčajná.

Spev drozda kolohrivca je krátky, skladá sa z niekoľkých slabík, ktoré opakuje.[7] Hlavný nápev sa skladá z dvoch alebo štyroch flautovitých hvizdov, napríklad "tjyli, tjyli" alebo "črryt, črryt", niekedy nasleduje séria čvirikavých zvukov ako aj pri speve drozda červenkavého.[8]

Ozýva sa čistým hvizdom "pi-u"[7] a pri vyplašení sa ozve hlbokým varovným hlasom "tok ok ok ok".[8][7] V porovnaní s podobným hlasom drozda čierneho je tento hlasový prejav drozda kolohrivca hlbší a znie tvrdšie, pripomína búchanie dvoch kameňov o seba. Niekedy sa ozve len krátko "čepp" alebo sériou "tjüirr".[8]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 3 000 - 5 000, zimujúcich jedincov 0 - 25. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[10] V roku 2014 NT* C1 - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných horských lesoch v súvislých poratoch aj v blízkosti okrajov lesa a holín, lúk, pasienkov aj obcí. Počas migrácie sa zastavuje aj v nižších nadmorských výškach aj v záhradách.[6]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo stavajú na stromoch aj kosodrevine, má tri vrstvy, vonkajšiu zo stebiel tráv a konárikov ihličnatých stromov, vnútornú z hliny, práchnivého dreva zo slinami a vnútornú z machov a lišajníkov. Hniezdia raz do roka v máji a v júni, znášajú 4 - 5 jasne škvrnitých modrastozelených vajíčok. Na vajíčkach sedia 14 - 15 dní a asi dva týždne trvá aj starostlivosť o mláďatá v hniezde.[9]

Živí sa živočíšnou aj rastlinnou potravou, hmyz a jeho larvy, kukly, stonôžky, červíky aj malé slimáky, z bobúľ majú významné zastúpenie v ich strave čučoriedky.[9]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € [13]. Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 20. mája 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. kolohrivec. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  5. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 109 dostupné online
  6. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Drozd kolohrivý, s. 479 - 480.
  7. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  14. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]