Dolný Ohaj
Dolný Ohaj | |
obec | |
Kostol Svätej rodiny a svätého Imricha
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Región | Tekov |
Nadmorská výška | 124 m n. m. |
Súradnice | 48°05′00″S 18°15′02″V / 48,0832°S 18,2505°V |
Rozloha | 17,03 km² (1 703 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 486 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 87,26 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1293 |
Starosta | Ivan Solár[3] (KDH, SME RODINA, HLAS-SD) |
PSČ | 941 43 |
ŠÚJ | 503151 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | 421-35 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Dolný Ohaj 109 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 035/6582202, 035/ 6580705 |
Fax | 035/6582202 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Dolný Ohaj | |
Webová stránka: obecdolnyohaj.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dolný Ohaj je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Etymológia
Pôvodne sa názov obce odvodzoval asi od slovnej pôvodiny staroslovienskeho ogoj-, čo v obsahovom význame znamenalo približne to, čo súdobý výraz „hojnosť“, pomenúvajúci štedrosť, mnohosť, dostatok (niečoho, v niečom a pod). Ak koncovku hoj-, starosloviensky vyslovovanú goj- (porovnaj hoj-hojný, goj-gojný), porovnáme so srbochorvátskym ogojče alebo s bulharským Ogoja, alebo s osobným menom srbochorvátskeho pôvodu ogo-jen, tak nám tieto porovnania jednoznačne dokazujú slovanský etymologický pôvod názvu obce. Tendencia pomaďarčovania názvov pôvodných slovanských sídiel sa objavuje ku koncu 10. a začiatkom 11. storočia, kedy sa na území Slovenska, predtým Veľkej Moravy, usádzajú staromaďarské kočovné kmene. Meno obce sa po prvý raz spomína v listine z roku 1293 ako menšia osada pri rieke Žitave – Vhay – vyslov „uhaj“, čiže Ohaj. Podľa miestnej farskej kroniky (Historia Domus, Rim.kat.farský úrad Dolný Ohaj) sú variácie slovných výrazov (Ogoj, Vhaj, Oahaj) odvodené voľným pretlmočením domnelého pôvodného významu ako obydlia v háji. V XIV. Storočí nachádzame vo Veľkom registri pápežských desiatkov farnosť a k nej prislúchajúcu kominutu – Caph Tahy. Miestopisné označenie Caph Tahy je slovná skomolenia názvu osady, ku ktorej došlo nepresným záznamom zapisovateľov z inojazyčného prostredia. V niektorých písomných pamiatkach neskorého stredoveku (14.storočie) sa vyskytujú názvy obce s viac alebo menej obmeneným slovným tvarom. Pomenovanie Oahaj, slovenský ekvivalent hohaj, nájdeme v súpisnom majetkovom liste roku zemana Antona (Anthonius de Oahaj z roku 1342). Listina datovaná z roku 1321 uvádza zemanov Jakuba a Tomáša z Ochay a osada ohej je spomenutá v odročovacej súdnej listine adresovanej ohajským šľachticom (polovica 14.st.). V súpise škôd napáchaných Turkami z roku 1534 sa nachádzajú údaje z osady Ohaij. V dnešnom tvare názvu obce Dolný Ohaj, ktorý sa používa od roku 1918, je na konci koncovej slabiky –a- (Oh-a-j), čo predstavuje z prvšieho ogoj etymologický vplyv podľa maďarského vývinu a eliminované koncové –j-, zvýrazňujúce neskorší vývojový vplyv viažúci sa k slovenskej výslovnosti.
Vývin názvu obce
- 1773 – Ohaj
- 1808 – Nagy-Ohaj, Dolní Ohaj; Kis-Ohaj, Horní Ohaj
- 1863 – Nagyóhaj és Kisóhaj
- 1873, 1882–1913, 1938–1945 – Ohaj
- 1877 – Nagyohaj
- 1920–1938, 1945 – Dolný Ohaj
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie obce bolo osídlené v období neolitu (mladšia kamenná doba), čoho dôkazom je sídlisko želiezovskej kultúry. Obdobie enolitu (neskorá kamenná doba) je zase doložené hrobovým nálezom kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom badenskej kultúry. Z ďalších nálezov boli zaujímavé tiež hroby potvrdzujúce slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby i poveľkomoravskej ríše.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293, keď väčšina územia majetkovo patrila tunajším zemanom a menšia časť okolitým zemianskym rodinám. V nasledujúcich obdobiach patrila viacerým majiteľom: Mariášiovcom, Festetičovcom, Semerovcom a iným. Počas stredoveku bolo územie poznamenávané vojenskými vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tureckých vojen počas 17. storočia. Vplyv tureckej nadvlády bol ukončený v roku 1685 cisárskymi jednotkami pod vedením Karola Lotrinského a počas nasledujúceho 18. storočia bola vyľudnená obec osídľovaná obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Moravy. V hospodárstve v danom období prevažovalo trojpoľné hospodárstvo a remeselná výroba.
V roku 1601 tvorilo obec 37 domov, v roku 1715 mala 3 zemanov a 6 daňovníkov a v roku 1828 tu bolo spolu s obcou Veľký Ohaj 147 domov a 980 obyvateľov. Dominantou hospodárstva obce bolo poľnohospodárstvo.
Príchodom farára Juraja Holčeka (1848-1865), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny.
Od začiatku 19. storočia sa silnejšie uplatňujú prvky kapitalistickej výroby, čo sa prejavuje v obchodnej politike, v priemyselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revolučných rokoch 1848–1849, keď boli urbariálni poddaní oslobodení od feudálnych povinností. V roku 1894 postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inštalovaný valcový mlyn. V poľnohospodárskej výrobe pretrváva pestovanie tradičných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) a zavádza sa pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo poznamenané zostrujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva, ktorý bol potlačený až po I. svetovej vojne rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom prvej Československej republiky. S týmto obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov. V období rokov 1938–1945 bola obec násilne pripojená k Maďarsku.
Po II. svetovej vojne nastala intenzívna obnova zničeného hospodárstva a poľnohospodárskych podnikov. JRD bolo založené v roku 1950. Ďalším prelomovým obdobím bol pád komunistického režimu v roku 1989, ktorý podmienil prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo a vzniká súkromný sektor.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Dolnom Ohaji žije viac ako 1 700 obyvateľov a pri sledovaní etnickej príslušnosti sa k slovenskej národnosti hlási väčšina obyvateľov (viac ako 95%).
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Svätej rodiny a sv. Imricha, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1873.[4] Stojí na mieste staršej barokovej stavby. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená priebežnými lizénami s nárožným skosením a ukončená ihlancovou helmicou.
- Prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice, baroková stavba z polovice 18. storočia. V jej interiéri sa nachádza socha sv. Trojice z obdobia vzniku kaplnky.[5]
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Miestnu kultúru reprezentuje matičný spevokol a ochotnícky divadelný krúžok. „Ohajská“ futbalová jedenástka svedčí o športovej tradícii v dedine. Od roku 2004 v obci pôsobí i "Filatelia Club Dolný Ohaj", ktorého cieľom je obnoviť tradície a pomôcť začiatočníkom v zbieraní poštových zmámok.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý erb obce pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky 1293-1993 mal v znaku rytiera, ktorého neskôr nahradil súčasný "kuruc".
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi dominanty dediny patrí kultúrny dom, obecný úrad s poštou, miestny mlyn,výrobňa nábytku MicroTri,stavebniny, škola, fara, kaplnka blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej a kostol.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky [online]. Krížom.krážom. Dostupné online. Archivované 2021-03-20 z originálu.
- ↑ Dolný Ohaj - Prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolný Ohaj