Dokumentárny film
Dokumentárny film je druh filmu, ktorého hlavným cieľom je sprostredkovanie a dokumentácia skutočnosti. Snímaním reality sa vymedzuje oproti filmu hranému. Používa špecifické techniky natáčania – snímanie voľnou kamerou z ruky, skrytou kamerou, kontaktného snímania zvuku, improvizované reakcie na prebiehajúcu udalosť – ktoré niekedy preberajú aj iné filmové žánre ako fiktívny dokument/paradokument či napodobňujú dokumentárny spôsob snímania, aby zvýšili dojem autenticity.
Dokumenty sa niekedy stávajú nástrojom propagandy (napr. nacistický dokument Večný žid z roku 1940) či manipulácie, niekedy sú naopak svedectvom, manifestom či druhom investigatívnej práce.
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Prídavne meno dokumentárny (franc. documentaire) sa v súvislosti so zobrazovaním prvýkrát objavilo v roku 1879 v jednom z vydaní slovníka francúzskeho jazyka Émila Littrého. Výskyt tohoto pojmu je tu doložený vo dvoch dobových časopisoch. Prvý prípad súvisí s článkom o stavbe parížskeho mosta Pont-Neuf v 16. storočí. Vzniklo vtedy niekoľko projektov a pre zlepšenie posúdenia bol každý z nich dopracovaný taktiež do tvaru realistickej maľby, aby rozhodujúca verejnosť mohla vďaka tomuto „dokumentárnemu hľadisku“ lepšie posúdiť, ktorý z projektov zvoliť k realizácii.
V druhom článku sa pojmom documentaire charakterizuje vernosť zobrazenia života Arabov v obrazoch maliara a spisovateľa Eugena Fromentina.
Kontextuálne blízke použitie druhého z významov sa objavuje aj v kinematografii, kde sa týmto pojmom občas označovali krátke filmy spoločnosti bratov Lumièrovcov, nakrútené v exotických krajinách, ktorých cieľom bolo priniesť svedectvo o odlišnom spôsobe života. K trvalejšiemu používaniu tohoto pojmu došlo až oveľa neskôr, keď sama kinematografia už našla pre seba stabilnejšie meno. V roku 1926 publikoval Škót John Grierson v New York Sun článok venovaný filmu Američana Roberta Flahertyho, ktorý označil za prevratný a jeho kvalitu dosiahnutú autenticitou za dokumentárnu.
Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Pomyselná osa základov dokumentárneho filmu vedie od Lemièrovcov k Flahertymu, ktorý už svojim prvým filmom Nanuk zo severu z roku 1922, natočeným s rodinou Inuitov na kanadskom území, otvoril nové horizonty kinematografie, keď vytvoril dramaticky obraz každodenného života ľudí, žijúcich v podmienkach drsného severu. S Flahertym vstúpila do kinematografie nielen nová autenticita, ale aj nové využitie postupov hraného filmu – kvôli možnosti názorného a esteticky pôsobivého snímania každodenných situácií na autentických miestach a s autentickými aktérmi.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dokumentárny film
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Medzinárodná dokumentaristická asociácia (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dokumentární film na českej Wikipédii.