Preskočiť na obsah

Nárečie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dialekt)

Nárečie alebo dialekt je územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej oblasti.

Je to územný (zemepisný) variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom (napr. stredoslovenské nárečie, východoslovenské nárečie, západoslovenské nárečie), tvoriaci komplexnú lingvistickú, historickú a sociologickú kategóriu. Metodické preferovanie jednotlivých znakov týchto kategórií sa odráža v rozličných definíciách a hodnoteniach nárečia. Pri formulovaní téz o funkčne vymedzenej platnosti nárečia sa uplatňuje najmä sociologický aspekt.

Miestne (územné, oblastné, teritoriálne) nárečie má hovorený charakter; v rečových prejavoch prevažuje dialóg. V súčasnosti nárečia neplnia všetky sociálne funkcie, ktoré náležia plnohodnotnému jazykovému útvaru. Zo štyroch základných jazykovo-komunikačných činností (reč, písanie, počúvanie, hovorenie) sa v nich primárne uplatňuje iba prvá a tretia. Kognitívne funkcie definitívne prevzal jazykový útvar s vyššou prestížou, a to spisovný jazyk; zanedbateľné nie sú ani vplyvy jeho neštruktúrnych foriem.

Diachrónnym a synchrónnym štúdiom nárečí sa zaoberá dialektológia.

Nárečie vs. dialekt

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí autori rozlišujú dialekt a nárečie, pričom dialekt predstavuje zoskupenie nárečí, teda územne väčšiu jednotku ako nárečie. Napr. Viliam Mruškovič v knihe Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia rozlišuje (od najväčšieho po najmenšie) v niektorých prípadoch: skupina dialektov / dialektová zóna - dialekt - skupina nárečí - nárečia - nárečie. Napríklad pre slovenčinu uvádza: stredoslovenský dialekt - severná skupina nárečí (stredoslovenského dialektu) - liptovské nárečia - západoliptovské nárečie.[1]

Nárečie v širšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka. Preto sa hovorí napr. aj o sociálnych nárečiach.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.