City pop
| City pop | |
| Pôvod v štýloch | new music, pop, soft rock, yacht rock, džez, funk |
|---|---|
| Kultúrne pozadie | 70. roky 20. storočia – Japonsko |
| Všeobecná popularita | 70. – 80. roky |
City pop (jap. シティ・ポップ) je širší pojem opisujúci druh japonskej popovej hudby, ktorý vznikol v 70. rokoch 20. storočia v Japonsku. Zvykne byť opisovaný ako „mestská popová hudba pre ľudí s mestským štýlom života“[1] a charakteristické sú preň prvky džezu,[2] soft rocku,[2] diska,[1] yacht rocku,[3] new wave[2] a funku.[4]
Svoj pôvod ma v takzvanej „novej hudbe“,[3] čo bol japonský hudobný žáner zo 70. rokov, pre ktorý bol charakteristický spev v japončine a personálnejšia téma textov piesní, čo znamenalo posun od predchádzajúcej éry, v ktorej bolo populárne robiť cover verzie amerických folk rockových skladieb, kde sa namiesto osobných tém riešili skôr sociálne problémy a spievalo sa v anglitčine. Významnými umelcami pre žáner na počiatku boli najmä kapely Happy End a Hačimicu Pie.[2] Pre americkú okupáciu Japonska po druhej svetovej vojne títo skladatelia často prichádzali do kontaktu s americkou kultúrou, v mnoho prípadoch i hudbou, z ktorej si neskôr zobrali inšpiráciu.[2] Takto začalo prichádzať k prelievaniu rôznych západných žánrov obohatených aj o nové atribúty. Texty piesní týchto kapiel boli vo viacerých prípadoch o živote v meste a niesli v sebe nostalgický podtón.[2] Najväčší rozmach žáner zažil v 80. rokoch, keď Japonsko zažilo ekonomický boom, do krajiny sa začali vo veľkom dovážať zahraničné luxusné produkty, alkohol, oblečenie, v mestách sa rozmohli diskotéky, začali sa otvárať bary a reštaurácie.[2][4] Vznikol takto nový, „mestský“ štýl života a medzi touto mestskou časťou obyvateľstva sa stal populárny určitý typ hudby, ktorý bol po nej nazvaný „city pop“. Skladby sa od seba navzájom aj líšili, pretože pre každého skladateľa bolo charakteristické ovplyvnenie iným „západným“ žánrom, preto pre niektoré piesne sú viac príznačné prvky džezu, pre iné new wave a pre iné napr. soft rocku. Tematicky boli piesne plné opimizmu, vykresľovali obrazy leta, kúpania sa vo vode, vnútornej pohody a zábavy.[2][3] Popularite žánru napomohli aj nové technologie ako volkmen a audio prehrávače v autách.
City pop sa stal spätým s moderným optimistickým konzumným spôsobom života, preto keď aj v 90. rokoch Japonsko postihla ekonomická kríza a stagnácia, žáner začal rýchlo strácať na popularite. Vďaka strímingu a sociálnym sieťam v druhej dekáde 21. storočia a v 20. rokoch 21. storočia city pop zažil do určitej miery nárast na popularite medzi internacionálnou komunitou.[4]
Významní interpreti
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Japanese City Pop - A Quick Introduction To Tokyo’s 80s Soundtrack [online]. vinyloftheday.com, 2020-02-12, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online. Archivované 2020-05-08 z originálu. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h The Guide to Getting Into City Pop, Tokyo’s Lush 80s Nightlife Soundtrack [online]. vice.com, 2019-01-24, [cit. 2022-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c BLISTEIN, Jon. City Pop: Why Does the Soundtrack to Tokyo’s Tech Boom Still Resonate? [online]. rollingstone.com, 2019-05-02, [cit. 2022-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c ZHANG, Cat. The Endless Life Cycle of Japanese City Pop [online]. pitchfork.com, 2021-02-24, [cit. 2022-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)