Preskočiť na obsah

Cih

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cih s okolitými hmlovinami IC 63 a IC 59

Cih (čín. Tsih – bič) alebo Gamma Cassiopeiae (γ Cas, γ Cassiopeiae) je novám podobná hviezda, v súčasnosti najjasnejšia hviezda v súhvezdí Kasiopeja. Má zdanlivú jasnosť 2,59m. Cih je od Zeme vzdialený 620 ly.

Tento obor spektrálneho typu B0, triedy svietivosti IV je 17-násobne hmotnejší ako Slnko. Už v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia upútal na seba pozornosť zmenami spektra, sprevádzanými taktiež zmenami jasnosti medzi 1,6 a 3,0 mag. Svoju jasnosť mení vplyvom pulzácií plynového obalu v rozpätí 10 až 18 polomerov Slnka. Cih má plynovú obálku, ktorej rozmer dosahuje 2 500 slnečných priemerov. Zmeny jasnosti sú nepredvídateľné. Hviezda je zdrojom röntgenového žiarenia.

Cih bola prvou hviezdou, v spektre ktorej objavil Angelo Secchi v roku 1886 jasné emisné čiary. Stala sa tým prototypom takzvaných Be (B emisných) hviezd.

Na oblohe vo vzdialenosti 2,4" od seba má sprievodcu, hviezdu zdanlivej jasnosti 11m.

  • Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kasiopeja, s. 64 – 65.