Chunta
Chunta alebo junta [vyslov chunta] (špan. junta < lat. iuncta < lat. iungere - spájať, dávať dohromady, zlučovať) môže byť:
- v španielčine a portugalčine všeobecne: zbor, výbor, rada, politické združenie
- v politike a histórii (najmä v Latinskej Amerike alebo Španielsku a najmä v 19. stor.): vláda či iný štátny orgán s dočasnou právomocou, najmä vláda nastolená po vojenskom prevrate
Slovo junta má v španielčine a portugalčine primárne všeobecný význam zbor, výbor, rada, komisia, politické združenie. V Portugalsku sa takto označuje obecná rada (Junta de Freguesia).
Chunta v druhom význame môže byť súčasťou vlády alebo ju predstavovať. Princíp chunty vychádza z „prvých“ chúnt, ktoré boli vytvorené na území Španielska, ako forma administratívneho riadenia počas španielskej občianskej vojny (1820). S históriou 20. storočia sú chunty väčšinou spájané s krátkodobou formou štátnej vlády v Latinskej Amerike.
Vládna chunta môže byť akokoľvek ideologicky zameraná, od ľavicovej vlády, cez liberálnu, konzervatívnu juntu, až po nacionálnu. Chunta, ktorej členovia sú vysokí predstavitelia z radov armády, sa nazýva vojenská chunta a považuje sa za istú formu vojenskej diktatúry.
Príklady vládnych chúnt z histórie
[upraviť | upraviť zdroj]- Grécka vojenská chunta (1967–1974)
- Revolučná vládna chunta v Salvádore (1979–1982)
- Rada pre štátny mier a rozvoj v Mjanmarsku (od 1988 dodnes; v rokoch 1988-1997 pod názvom Rada pre obnovenie poriadku a štátne právo)
- Pravicová vojenská chunta Augusto Pinocheta v Čile (1973-1990)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku junta na českej Wikipédii.