Preskočiť na obsah

Chung-tu JL-10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
JL-10 / L-15

L-15 na letisku v Ču-chaj
Typcvičné lietadlo
VýrobcaSkupina leteckého priemyslu Chung-tu
Prvý let13. marec 2006
Zavedený2013
Charakterv službe
Hlavný používateľVzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády
Vzdušné sily Zambie
Výroba2013 – súčasnosť[1]
Vyrobených~20

Chung-tu JL-10 (čín. 教练-10 – Ťiaolien-10; angl. Hongdu JL-10) je čínske pokročilé cvičné lietadlo a ľahké bojové lietadlo, ktoré vyvinula Skupina leteckého priemyslu Chung-tu. Toto nadzvukové dvojmotorové lietadlo nesie tiež označenie L-15.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

V 90. rokoch 20. storočia využívalo čínske vojenské letectvo na výcvik predovšetkým domáce stroje Chung-tu JL-8. Na konci 20. storočia však Čína obstarala moderné ruské stroje Su-27SK a na tie už starý JL-8 nestačil nových pilotov kvalitne pripravovať. Preto velenie letectva čínskej armády v tom čase poslalo domácim výrobcom požiadavku na možnosť vývoja a výroby nového cvičného lietadla. Firma Chung-tu prišla s projektom JL-10, ktorý bol pre export označovaný ako L-15. Model vtedajšej podoby tohto projektu bol vystavený v roku 2001 na leteckej výstave Aviation Expo v Pekingu.

Pri počítačových simuláciách čínskej konštrukcie sa však začali ukazovať mnohé budúce problémy, ako pevnostné, tak aj aerodynamické. Nakoniec sa od tejto podoby budúceho cvičného stroja upustilo a v roku 2002 došlo na dohodu s konštrukčnou kanceláriou Jakovleva o využití kompletnej dokumentácie moderného cvičného lietadla Jak-130 vrátane aerodynamických a pevnostných analýz. Pracovníci Jakovleva zaistili pre spoločnosť Chung-tu aj v tej dobe nedostupné vývojové a testovacie práce, ako napríklad skúšky v aerodynamickom tuneli CAGI alebo výpočtovú kapacitu pre návrhy konštrukčných detailov aj celkov nového L-15 v inštitúte SibNIA.

Prvé predstavenie nového stroja verejnosti sa konalo v roku 2003 na výstave v Pekingu, kde bola vystavená maketa v mierke 1:1. Dňa 13. marca 2006 došlo k prvému letu prototypu L-15, pričom jeho pohon zabezpečovala dvojica slovenských motorov DV-2S (pôvodne vytvorených pre projekt L-39MS alebo L-59). Druhý prototyp už bol poháňaný overenými a spoľahlivejšími motormi ukrajinského pôvodu Ivčenko AI-225K-25. Tretí prototyp prvýkrát vzlietol 8. júna 2009 a mal už podobu sériového stroja. Jeho motory Ivčenko AI-225K-25F boli vybavené aj komorou prídavného spaľovania.

L-15 počas odovzdávacieho ceremoniálu.

Prvým, kto prejavil záujem o nový cvičný stroj, bolo letectvo juhoamerickej Venezuely, ktoré na konci roka 2013 uzavrelo s Čínou zmluvu na nákup L-15. Potom sa ale vnútropolitická situácia vo Venezuele skomplikovala a z kontraktu zišlo. A tak sa nakoniec stalo prvým užívateľom L-15 čínske vojenské letectvo, ktoré tieto stroje, pôvodne vyrábané pre Venezuelu, kúpilov. Až v roku 2017 však došlo na dodávku plne vývojovo „dotiahnutých“ L-15 k 172. leteckej brigáde, kde boli dokončené aj ich vojskové skúšky. V rovnakom roku začalo skúšky so špeciálne upraveným strojom L-15, označovaným ako JL-10H, aj čínske námorníctvo. K radovým jednotkám čínskeho letectva sa potom L-15 dostávali od roku 2020.

Medzitým došlo k realizácii prvého zahraničného kontraktu, a to v africkej Zambii, ktorá si vo februári 2014 objednala šesť strojov označovaných L-15Z. Nešlo o primárne cvičné stroje, ale o plnohodnotné bojové lietadlá so schopnosťou pôsobiť proti pozemným a námorným cieľom. Zambijské lietadlo bolo vyzbrojené satelitne navádzanými bombami LS6, protitankovými strelami PL-5EII, a dokonca aj protilodnými strelami TL-10.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]
JL-10 na leteckej šou v Ču-chaj v roku 2024.

Aj keď nová JL-10/L-15 na prvý pohľad vyzerá ako Jak-130, ide o úplne samostatnú konštrukciu, ktorá sa vyznačuje viacerými odlišnosťami. Z ruského stroja si JL-10/L-15 prevzala iba základný koncept a aerodynamické riešenie. Pri bližšom pohľade je však možné si všimnúť tvarové rozdiely, napríklad v polohe pilotnej kabíny, vo veľkosti a tvaroch prechodov krídla do trupu alebo v tvare kapotáže motorov a chvostových plôch.[2]

Lietadlo je vybavené dvojicou pohonných jednotiek AI-222-25F, čo poskytuje pilotom zálohu v prípade zlyhania jedného z motorov. Motory sú riadené plne elektronicky v štandarde FADEC. Ostatne aj celé riadenie L-15 je výhradne štvorkanálové elektroimpulzné bez mechanickej zálohy. Zatiaľ čo JL-10/L-15 môže teoreticky lietať až do výšky 15 850 m a na vzdialenosti až 2 600 km, pri plnom bojovom zaťažení je jeho efektívny rádius znížený na iba 560 km. Predĺženie nábežnej hrany krídel a vysoké maximálne preťaženie (8,5 g) umožňujú JL-10/L-15 vykonávať ostré manévre a dosahovať vysoké uhly nábehu (až 30 stupňov). Multifunkčné displeje v kabíne a ovládanie systémom HOTAS (hands-on-throttle-and-stick) umožňujú školiacim sa pilotom pracovať s nástrojmi typickými pre stíhačky štvrtej generácie.

Pohľad na čínsku L-15 z roku 2008

Základný variant JL-10/L-15 má šesť závesných bodov na nesenie bômb, protizemných rakiet a rakiet vzduch-vzduch krátkeho doletu, ale chýba mu radar na zameriavanie munície s dlhým doletom. Chung-tu však neskôr predstavil variant L-15B, ktorý má predĺžený nos na umiestnenie radaru s dosahom 112 km, ktorý dokáže detegovať vzdušné aj povrchové ciele. Radarový výstražný prijímač pridaný do zadnej časti dáva lietadlu šancu vyhnúť sa raketovým útokom, zatiaľ čo anténa IFF môže pomôcť vyhnúť sa priateľskej paľbe.

L-15B má tiež zvýšené užitočné zaťaženie. Môže teda niesť 3,5 tony výzbroje až na deviatich závesníkoch: šesť pod krídlami, jeden na bruchu stroja a dva na konci krídel. Sedadlo inštruktora môže využiť dôstojník zbraňových systémov na riadenie navádzaných zbraní. Stroj by mal mať údajne integrované aj modernejšie radarom navádzané strely PL-10 a PL-12 určené na ničenie cieľov mimo vizuálneho dosahu (dosah 100 km), ako aj inú muníciu vzduch-zem.

Varianty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • JL-10 / L-15: cvičné lietadlo so šiestimi závesnými bodmi, ktoré nie je vybavené radarom.
  • L-15Z: ľahké bojové lietadlo určené pre Zambiu.
  • L-15B: ľahké bojové lietadlo s 9 závesníkmi a pokročilou avionikou (radar, RWR, IFF).

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády – k januáru 2024 mali 2 lietadlá L-15.
Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 12 strojmi L-15.
Vzdušné sily Spojených arabských emirátov – vo februári 2023 objednali 12 lietadiel L-15. Prvé dva stroje tohto typu dostali v novembri 2023.[3]
Vzdušné sily Zambie – k januáru 2024 mali 6 lietadiel L-15.[4]

Špecifikácia (L-15B)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 2
  • Rozpätie: 9,4 m
  • Dĺžka: 12,4 m
  • Výška: 4,7 m
  • Max. vzletová hmotnosť: 11 600 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Ivčenko Progress AI-222-25F
    • Suchý ťah: 29,42 kN
    • Ťah s forsážou: 36,78 kN

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maximálna rýchlosť: 1 728 km/h (1,4 Mach)
  • Dolet: 2 600 km

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MAKICHUK, Dave. China’s L-15 Falcon: Cut-rate warfare on a budget [online]. asiatimes.com, 2020-01-02, [cit. 2024-11-26]. Dostupné online.
  2. ↑ Současná čínská letecká produkce se dostává na světovou špičku. Jedním z příkladů je i letoun Hongdu L-15 [online]. armadnizpravodaj.cz, 2022-10-18, [cit. 2024-12-02]. Dostupné online.
  3. ↑ CHUL, Gu Min. UAE receives first L-15 trainer aircraft from China [online]. defence-blog.com, 2023-11-08, [cit. 2024-12-02]. Dostupné online.
  4. ↑ flightglobal.com, [cit. 2024-12-02]. Dostupné online.
  5. ↑ Hongdu L-15B Combat Trainer [online]. airforce-technology.com, 2017-05-04, [cit. 2024-12-02]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chung-tu_JL-10&oldid=7951470“