Chlorid ortutný
| Chlorid ortutný | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | Hg2Cl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Kalomel Dichlorid diortutný | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela kryštalická alebo práškovitá látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 472,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 472,086 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota sublimácie | 383 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Trojný bod | 525 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 7,150 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,2 mg/100 ml | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -265 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 196 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10112-91-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 2025 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-307-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | OV8740000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid ortutný (Hg2Cl2) je anorganická zlúčenina chlóru a ortuti, v ktorej je oxidačné číslo ortuti I. V prírode sa nachádza ako zriedkavý minerál kalomel.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid ortutný je hustá biela alebo žltkasto biela, pevná látka bez zápachu a vône. Chlorid ortutný býva súčasťou referenčnej elektródy v elektrochémii, takzvanej kalomelovej elektródy.[2][3]
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Ortuť je jedinečná pre svoju schopnosť ľahko vytvárať väzby typu M-M. Chlorid ortutný je lineárna molekula. Minerál kalomel kryštalizuje v tetragonálnej štruktúre, s priestorovým usporiadaním I4/m 2/m 2/m. Elementárna bunka z kryštálovej štruktúry je ukázaná nižšie:
 |
 |
Dĺžka väzby Hg-Hg je 253 pm (Hg-Hg v kove je 300 pm) a dĺžka väzby Hg-Cl v lineárnej štruktúre chloridu ortutného je 243 pm.[4] Celková koordinácia každého atómu ortute je oktaédrická, keďže okrem dvoch najbližších susedných atómov má každý atóm ortuti vo svojom okolí štyri atómy chlóru s väzbovou dĺžkou 321 pm. Vznikajúci oktaéder teda nie je pravidelný. V chloride ortutnom bola potvrdená i existencia dlhších polykatiónov ortute.[chýba zdroj]
Výroba a reakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid ortutný sa vyrába reakciou elementárnej ortute s chloridom ortutnatým:[chýba zdroj]
- Hg HgCI2 → Hg2Cl2
Môže byť pripravený tiež pomocou zrážania v metatéznej reakcii vo vodnom roztoku dusičnanu ortutného s použitím rôznych zdrojov chloridového aniónu, vrátane NaCl alebo HCl:[chýba zdroj]
- 2 HCl Hg2(NO3)2 → Hg2Cl2 2 HNO3
Amoniak reaguje s chloridom ortutným, pričom dochádza k disproporcionácii:[chýba zdroj]
- Hg2Cl2 2 NH3 → Hg Hg(NH2)Cl NH4Cl
Kalomelová elektróda
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid ortutný sa používa vo veľkej miere v elektrochémii, s využitím jednoduchosti jeho oxidačno-redukčných reakcií. Kalomelová elektróda býva referenčnou elektródou, a to najmä v starších publikáciách. Počas posledných 50 rokov, bola nahradená argentochloridovou elektródou (Ag/AgCl). Aj keď sa ortuťové elektródy prestali používať vo veľkej miere, kvôli nebezpečnej povahe ortute, mnohý chemici veria, že sú stále lepšie a že nie sú nebezpečné, ak sú používané správne.[chýba zdroj] Rozdiely v experimentálnych potenciáloch sa líšia len minimálne od hodnôt uvádzaných v literatúre. Ostatné typy elektród sa môžu líšiť v závislosti na podmienkach o 70 až 100 milivoltov.[chýba zdroj]
Fotochémia
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid ortutný sa po vystavení UV žiareniu rozloží na chlorid ortutnatý a elementárnu ortuť:
- Hg2Cl2 → HgCI2 Hg
Proces tvorby ortute môže byť použitý pre výpočet počtu fotónov vo svetelnom zväzku technikou aktinometrie. Využitím svetelnej reakcie v prítomnosti chloridu ortutnatého a šťavelanu amónneho vzniká chlorid ortutný, chlorid amónny a oxid uhličitý:
- 2 HgCl2 (NH4)2C2O4 hν → Hg2Cl2(s) 2 NH4Cl 2 CO2
Táto konkrétna reakcia bola objavená J. M. Ederom (odtiaľ názov Ederova reakcia) v roku 1880 a opätovne overená W. E. Rosevaereom v roku 1929.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Chisholm, Hugh, ed. (1910), „Calomel“, Encyclopædia Britannica (11th ed.), 5, Cambridge University Press, str. 59–60
- ↑ HOUSECROFT, Catherine E.; SHARPE, A. G.. Inorganic Chemistry. 3. vyd. [s.l.] : Pearson Education, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-13-175553-6. S. 222. (po anglicky)
- ↑ SKOOG, Douglas A.; HOLLER, F. James; NIEMAN, Timothy A.. Principles of Instrumental Analysis. 5th. vyd. [s.l.] : Saunders College Pub., 1998. ISBN 978-0-03-002078-0. S. 253–271.
- ↑ Wells A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry 5th edition Oxford Science Publications ISBN 0-19-855370-6
- ↑ ROSEVEARE, W. E.. The X-Ray Photochemical Reaction between Potassium Oxalate and Mercuric Chloride. J. Am. Chem. Soc., 1930, s. 2612–2619. DOI: 10.1021/ja01370a005.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid ortutný
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- International Chemical Safety Card 0984
- National Pollutant Inventory - Mercury and compounds Fact Sheet
- NIOSH Pocket Guide to Chemical Hazards
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mercury(I) chloride na anglickej Wikipédii.