Chlórbenzén
Chlórbenzén | |||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C6H5Cl | ||||||||||||||||||||||
Synonymá | monochlórbenzén, fenylchlorid, benzénchlorid | ||||||||||||||||||||||
Vzhľad | bezfarebná kvapalina so zápachom pripomínajúcim mandle[1] | ||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 112,56 g/mol | ||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | −45 °C | ||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 131 °C | ||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,11 g·cm-3 | ||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | miešateľný s väčšinou organických rozpúšťadiel | ||||||||||||||||||||||
Teplota vzplanutia | 29 °C | ||||||||||||||||||||||
Medze výbušnosti | 1,3 - 9,6 %[1] | ||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||
Chlórbenzén je bezfarebná horľavá aromatická organická zlúčenina. Najčastejšie sa používa ako rozpúšťadlo a prekurzor na výrobu mnohých chemikálií.[2]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Chlórbenzén sa využíva najmä pri výrobe herbicídov, farbív a gumy. Kvôli svojej vysokej teplote varu sa využíva ako rozpúšťadlo pri mnohých laboratórnych aj priemyselných procesoch.
Priemyselne sa taktiež vo veľkých množstvách nitruje na 2-chlórnitrobenzén a 4-chlórnitrobenzén, ktoré sa oddeľujú. Z nitrochlórbenzénu sa dá ďalej pripraviť nitrofenol pomocou hydroxidu sodného, nitroanizol pomocou metoxidu sodného a nitroanilín pomocou amoniaku.
V minulosti sa častokrát používal aj pri výrobe rôznych pesticídov, najmä DDT. To sa pripravuje reakciou chlórbenzénu s trichlóracetaldehydom.
Okrem toho bol v minulosti využívaný ako hlavný zdroj fenolu, ktorý sa z neho pripravoval reakciou s taveninou hydroxidu sodného. Reakcia prebiehala pri 350 °C a ako vedľajší produkt vznikal chlorid sodný:
C6H5Cl NaOH → C6H5OH NaCl
Príprava
[upraviť | upraviť zdroj]Príprava chlórbenzénu bola prvý krát popísaná v roku 1851. Pripravuje sa chloráciou benzénu, aby sa však predišlo naviazaniu viacerých atómov chlóru, treba použiť vhodný katalyzátor, v tomto prípade ide o Lewisovu kyselinu, ako napríklad chlorid železitý alebo chlorid sírnatý.[2] Ako vedľajší produkt pri tejto reakcii vzniká chlorovodík.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Chlorobenzene NIOSH (po anglicky)
- ↑ a b Chlorinated Benzenes and Other Nucleus‐Chlorinated Aromatic Hydrocarbons Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry (po anglicky)