Preskočiť na obsah

Ch-59

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ch-59

Strela Ch-59ME na výstave MAKS-2007
Typ: Raketa vzduch-zem stredného dosahu
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
História služby
V službe: 1984 – súčasnosť
História výroby
Varianty: Ch-59M
Ch-59ME
Ch-59M2
Ch-59MK
Ch-59MK2
Základné údaje
Bojová hlavica: trieštivo – trhavá

Ch-59 (v kóde NATO: AS-13 Kingbolt) je strela typu vzduch-zem stredného dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom. Je určená na ničenie malých pozemných cieľov, ktorých súradnice sú určené pred odpálením rakety.

Ch-59 je súčasťou výzbroje útočných lietadiel MiG-27, Su-24M, stíhacích bombardérov Su-34 a stíhačiek Su-35.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj riadenej strely Ch-59 pre lietadlá Su-24 a MiG-27 sa začal v 70. rokoch 20. storočia v konštrukčnej kancelárii Raduga.[1] Od roku 1982 bola raketa Ch-59 testovaná na stíhacom bombardéri Su-17M4. V roku 1984 boli skúšky úspešne ukončené a následne sa Ch-59 stala súčasťou výzbroje frontových bombardérov Su-24M. Verejnosti bola táto raketa prvýkrát predstavená na leteckej show v Dubaji v roku 1991.[2]

Konštrukcia a vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Ch-59 nesie na prove skladacie ovládacie plochy, na zadnej časti lichobežníkové krídla s riadiacimi plôškami na odtokovej hrane. Podzvuková rýchlosť (285 m/s) udelená strele raketovým urýchľovačom sa udržuje motorom na tuhé palivo s bočným vývodom spalín.

Navedenie je televízne s prenosom dát medzi lietadlom a strelou pomocou podvesného kontajnera APK-8 pri MiGu-27K a APK-9 pri lietadlách Su-24M. Vďaka kontajneru môže pilot sledovať obraz cieľa pohľadom hlavice strely a ak je to potrebné, môže pomocou rádiových povelov vykonať korekciu letu. Vysoko výbušná hlavica s hmotnosťou 148 kg umožňuje rakete ničiť kryty, sklady, veliteľské centrá a iné chránené objekty.

Raketa má dĺžku 5,37 m a priemer 38 cm. Jej dostrel je 40 km. Na zavesenie a vypustenie Ch-59 sa používa závesník AKU-58-1.[3]

Modifikovaná verzia Ch-59M bola verejnosti predstavená v roku 1993. Od originálu sa líši dvojnásobne zväčšenou hlavicou a iným pohonným systémom. Pod trup strely bol upevnený malý dvojprúdový motor RDK-300, vyvinutý v OKB Sojuz. Na zadok strely môže byť upevnený raketový urýchľovač na tuhé pohonné hmoty. Ch-59M má s novým pohonom trikrát väčší dolet ako Ch-59 (120 km). Telo rakety bolo predĺžené na 5,69 m. Ch-59M je možné vypustiť už v nadmorskej výške 100 m a tá následne vykoná let k cieľu v malej výške (od 50 do 1 000 m).

Strela môže byť vybavená jednotnou priebojnou hlavicou s hmotnosťou 315 kg alebo hlavicou so submuníciou o hmotnosti 280 kg. Stredná kruhová odchýlka dopadu (polomer kruhu do ktorého dopadne polovica striel) je 2-3 m.[4]

Ch-59ME je exportná verzia rakety Ch-59. Bola exportovaná väčšine používateľov Su-30MK.

Ch-59M2 je vylepšený variant schopnosný ničiť pozemné ciele aj v noci.[5]

Ch-59MK je protilodný variant s vylepšeným motorom, ktorý má dolet 285 km. Raketa je vybavená aktívnym radarom ARGS-59E a bojovou hlavicou s hmotnosťou 320 kg. Bola vyvinutá pre stíhacie lietadlá Su-30 a zavedená v roku 2008.

Ch-59MK2 je stealth variant s vylepšeným motorom a doletom prevyšujúcim 290 km. Jeho navádzací systém kombinuje automatickú inerciálnu navigáciu a rozpoznávanie terénu s vopred naprogramovanými koordinátmi cieľa. Ch-59MK2 má hranatý trup a stealth náter na minimalizáciu radarového odrazu rakety. Strela má sklopné krídla, aby sa zmestila do vnútornej zbraňovej šachty Su-57.[6]

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kh-59 [online]. militarytoday.com, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online. Archivované 2024-01-17 z originálu.
  2. Guided medium-range tactical missile X-59 Ovod [online]. en.missilery.info, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online.
  3. airwar.ru, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online.
  4. X-59M "Ovod-M" rocket [online]. en.missilery.info, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online.
  5. Dr C Kopp. Soviet/Russian Tactical Air - Surface Missiles [online]. ausairpower.net, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online.
  6. Kh-59 [online]. deagel.com, 2020-09-01, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online.