Preskočiť na obsah

Byzantský obrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ikonostas - stena tvorená ikonami ktorá oddeľuje svätyňu od chrámovej lode.

Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi.

Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.

Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky.

Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.[1] [2]

Bohoslužby v byzantskom obrade

[upraviť | upraviť zdroj]
Pravoslávny kňaz slúži liturgiu
Pravoslávny biskup vysluhuje Eucharistiu

Eucharistické bohoslužby (liturgie):

Denný okruh bohoslužieb (časoslov):

Ďalšie bohoslužby:

Bohoslužobné rúcha

[upraviť | upraviť zdroj]
Gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ v liturgickom odeve
Pravoslávny arcibiskup Rastislav v neliturgickom odeve
Pravoslávni kňazi v bohoslužobných rúchach
Gréckokatolícky diakon v liturgickom odeve (na fotke Jaroslav Maxmilián Kašparů je od roku 2015 kňazom)


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Byzantský ritus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  • niektoré informácie sú z článku Časoslov