Preskočiť na obsah

Broutov-Englertov-Higgsov mechanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Broutov-Englertov-Higgsov Mechanizmus (pomenovaný podľa Petra Higgsa) alebo Englertov-Broutov-Higgsov-Guralnikov-Hagenov-Kibblov mechanizmus[1] predstavuje teoretický opis interakcií umožňujúci, aby mohli kalibračné (intermediálne) bozóny nadobúdať nenulové pokojové hmotnosti. Napriek chýbajúcemu experimentálnemu overeniu je Higgsov mechanizmus zahrnutý v štandardnom modeli elementárnych častíc ako jeho integrálna súčasť. Častica zodpovedajúca za tento mechanizmus sa volá Higgsov bozón experimentálne potvrdená v roku 2012[2].

Päť zo šiestich nositeľov Sakuraiovej ceny za rok 2010: Kibble, Guralnik, Hagen, Englert a Brout; P. Higgs nebol prítomný.
Peter Higgs 2009

Mechanizmus bol opísaný prvýkrát v roku 1964 nezávisle niekoľkými skupinami vedcov: P. Higgsom v Edinburghu [3] skupinou Francoisa Englerta a Roberta Brouta z Université Libre de Bruxelles[4] a skupinou T. W. B. Kibbla, Carla R. Hagena a Geralda Guralnika z Imperial College.[5] Objavenie mechanizmu je však väčšinou pripisované len P. Higgsovi.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Englert–Brout–Higgs–Guralnik–Hagen–Kibble Mechanism on Scholarpedia
  2. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-12]. Dostupné online. Archivované 2016-03-25 z originálu.
  3. Peter Higgs: Broken symmetries, massless particles and gauge fields. v: Physics Letters. Band 12, 1964, S. 132–133
       Peter Higgs: Broken symmetries and the masses of gauge bosons. v: Physical Review Letters. Band 13, 1964, S. 508–509
  4. Englert, Brout: Broken Symmetry and the Mass of Gauge Vector Mesons. In: Physical Review Letters. Band 13, 1964, S. 321–323
  5. Guralnik, Hagen a Kibble: Global Conservation Laws and Massless Particles. In: Physical Review Letters. Band 13, 1964, S. 585–587