Bocianske sedlo
| Bocianske sedlo | |
| sedlo | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Vyšná Boca, Liptovský Ján |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 505,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′34″S 19°41′24″V / 48,926°S 19,69°V |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Vyšnej Boce
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bocianske sedlo[1][2] (1 505,4 m n. m.[3]) je horské sedlo v Nízkych Tatrách.[4] Nachádza sa v strednej časti pohoria, nad Vyšnou Bocou, južne od Liptovského Hrádku.[3] Niekedy sa nazýva aj Bocské alebo Bocké sedlo.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v centre pohoria, na východe geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry a ich časti Ďumbier.[5][6] Výrazná trávnatá zníženina sa nachádza v mieste, kde sa k hlavnému hrebeňu pohoria pripája od severovýchodu vedúca rázsocha Rovnej hole (1 722,9 m n. m.) a Ohnišťa (1 538 m n. m.).[3] Oddeľuje juhozápadne situovaný masív Králičky (1 807 m n. m.) a severovýchodne ležiacu Rovnú hoľu (1 722,9 m n. m.) a prepája hornú časť doliny Štiavnica so Starobocianskou a Bocianskou dolinou.[3][4] Oblasť patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západu odvádza riečka Štiavnica a z východných častí riečka Boca.[2] Hrebeň je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a jeho západné svahy zasahujú do národnej prírodnej rezervácie Ďumbier. V sedle sa križujú značené turistické chodníky.[7][4]
V okolí sedla sa zachovali stopy po banskej činnosti (štôlne, haldy hlušiny, banské cesty). Zo sedla sú pekné výhľady na Ďumbier (2 043,4 m n. m.).
Sedlo leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Vyšná Boca a Liptovský Ján.[1][7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zeleno značenej trase:
- od severovýchodu zo Svidovského sedla cez Rovnú hoľu (1 723 m n. m.)
- od juhu z Hornej Jarabej cez Kumštové sedlo
- po
žltej turistickej značke:
- od východu z Vyšnej Boce Starobocianskou dolinou
- od západu z rázc. pod Králičkou (1 807 m n. m.)
- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) z Čertovice cez Kumštové sedlo[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b Kráľova hoľa, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d e TM 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa (9. vydanie, 2023) - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.