Preskočiť na obsah

Bangladéšske vzdušné sily

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bangladéšske vzdušné sily
বাংলাদেশ বিমান বাহিনী
Bángládéśh Bimán Báhiní
KrajinaBangladéš Bangladéš
Existencia1971 – súčasnosť
Typvzdušné silyprotivzdušná obrana
Veľkosť14 000 aktívnych príslušníkov[1]
4 000 rezervistov
132 lietadiel a vrtuľníkov
Mottoবাংলার আকাশ রাখিব মুক্ত
Banglar Aakaš Rachibo Mukto
(Oblohu nad Bangladéšom budeme držať slobodnú)
VeliteliaAir Chief Marshal Abu Esrar
Nadradené jednotky Bangladéšske ozbrojené sily
Účasť
VojnyBangladéšska vojna za nezávislosť
druhá vojna v Perzskom zálive
Insígnie
Vlajka
Znak
Vojenská letka
Útočné lietadláNančang Q-5, Aero L-39 Albatros, Mil Mi-171
Bombardovacie lietadláAntonov An-32
Prieskumné lietadláČengdu F-7
Stíhacie lietadláČengdu F-7, MiG-29
Dopravné lietadláAntonov An-32, Lockheed C-130 Hercules
VrtuľníkyBell 206, Bell 212, Mil Mi-8, Mil Mi-17

Bangladéšske vzdušné sily (ben. বাংলাদেশ বিমান বাহিনীBángládéśh Bimán Báhiní) sú leteckou zložkou bangladéšskych ozbrojených síl. Majú k dispozícii 5 leteckých a 1 radarovú základňu, s dodatočnými letiskami, spadajúcimi pod správu jednotlivých leteckých základní.

Počas druhej svetovej vojny bolo Britmi na území dnešného Bangladéšu vybudovaných niekoľko letísk. Po rozdelení Indie a Bengálska v roku 1947 na Indiu a Pakistan, ktorý bol rozdelený na Islamský štát Pakistan a východný Pakistan. Práve východný Pakistan sa po krátkej a intenzívnej oslobodzovacej vojne v roku 1971 stal dnešným Bangladéšom. Bengálski dôstojníci a piloti sa po rozdelení Indie a Bengálska pridali k Pakistanu. Po vyhlásení vojny za nezávislosť bolo z týchto dôstojníkov 28. septembra 1971 na indickom letisku Dimapur sformované letecké krídlo. Výzbroj, ktorú malo krídlo k dispozícii pozostávala z lietadiel DC-3, DHC-3 Otter a vrtuľníkov Alouette III. Neskôr bola v rámci krídla vytvorená jednotka s názvom "Kilo".

Stíhačky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 31. januára 1972, vznikla 507. eskadra a spočiatku mala vo výzbroji lietadlá T-33 a F-86E, pričom F-86 slúžili len do septembra 1972. Takmer o rok neskôr sa do výzbroje jednotky dostali nové stíhačky MiG-21MF v počte 6 ks a 2 ks cvičných MiG-21UM. Na stíhací výcvik boli v roku 1979 obstarané stroje Čengdu JJ-5, ktoré slúžili do roku 1986. MiG-21 bol vyradený zo služby v roku 1990. V roku 1989 bolo dodaných 16 stíhačiek Čengdu F-7MB a 9 dvojsedadlových FT-7MB a ich úlohou bolo nahradiť MiG-21. Pozemnú podporu zabezpečujú stroje Nančang-Q5 (A-III), zavedené v roku 1986. Niekoľko z nich bolo podrobených generálnej oprave v Číne, iné podstúpili predĺženie technického života o 9 rokov. Pre výcvik pilotov bolo v roku 1995 obstaraných 8 ks dvojmiestnych L-39ZA, ktoré zároveň slúžia pre útoky na pozemné ciele. V roku 2000 bolo dodaných 8 ks MiG-29, z toho 6 jednomiestnych a 2 dvojmiestne. Prví piloti MiGov-29 boli vycvičení v Rusku, pričom spoločnosť RSK MiG vyslala svojich špecialistov aj do Bangladéša, kde cvičili tamojších pilotov.V roku 2005 zakúpil Bangladéš ďalších 16 strojov F-7, pričom išlo o 12 ks pokročilejších F-7BG a 4 ks dvojmiestnych FT-7BG. Prvé stroje z tejto objednávky dorazili do Bangladéša v roku 2006. V novembri 2011 bol podpísaný kontrakt na dodanie ďalších 16 ks F-7BGI, pozostávajúci z 12 jednomiestnych a 4 dvojmiestnych strojov FT-7BGI. Všetky tieto stroje majú byť dodané do konca roka 2013. V súčasnosti je najmodernejšou stíhačkou vo výzbroji bangladéšskych vzdušných síl MiG-29.

Vrtuľníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými vrtuľníkmi bangladéšskych vzdušných síl boli Aérospatiale Alouette III, doplnené v roku 1973 sovietskymi Mi-8, ktoré následne slúžili do roku 1995. V roku 1977 obstaralo letectvo americké vrtuľníky Bell 212, slúžiace dnes na prevoz VIP osôb a pre pátraciu a záchrannú službu. V roku 1982 boli do výzbroje zaradené vrtuľníky Bell 206L, na ktorých až dodnes prebieha výcvik pilotov vrtuľníkov. V roku 1991 bola bangladéšska letecká základňa Zahurul Haque zasiahnutá cyklónom, ktorý zničil približne 40 lietadiel a vrtuľníkov. V roku 1991 boli zakúpené prvé stroje Mi-17.

Dopravné letectvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravné letectvo bolo od roku 1973 vybavené strojom An-24, vyradeným v roku 1977. Nahradil ho An-26, ktorý bol v prevádzke do roku 1989. Jeho náhradou sa stali 3 ks An-32, z ktorých posledný bol dodaný v roku 1995. V rámci vojenskej spolupráce predali USA v roku 2001 Bangládešu 4 lietadlá C-130B Hercules.[2]

Budúcnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je okolo 70% lietadiel a vrtuľníkov bangladéšskych vzdušných síl staršia než 20 rokov, pričom 40% z tohto počtu je v službe viac než 25 rokov. Tento fakt znamená, že bez väčšej modernizácie onedlho stroje dosiahnu koniec svojho technického života. Podľa zverejnených údajov by mali byť ako prvé vyradené stroje Nančang Q-5 (A-5) a to v priebehu 4-5 rokov. V rámci ich náhrady sa uvažuje o lietadlách F-16, Su-30 alebo Čengdu J-10. Aero L-39ZA by malo slúžiť ešte 12-14 rokov a neskôr bude nahradené pokročilým cvične-bojovým lietadlom ako napr. Jak-130, Hongdu L-15 alebo M-346. V súčasnosti bangladéšske vzdušné sily taktiež hľadajú 8-12 miestny transportný stroj, ktorý by nahradil vyradené stroje T-37. V tomto roku (2012) budú doručené ďalšie 3 ks vrtuľníkov Mi-171Š a prvé lietadlá F-7BGI. Taktiež prebiehajú rokovania o nákupe 2-4 ks dopravných lietadiel C-130H.

Prvé kurzy pre budúcich pilotov bangladéšskych vzdušných síl boli otvorené 4. decembra 1974. Výcvik zastrešuje letecké výcvikové krídlo, ktoré pozostáva z troch eskadier. Tie majú vo výzbroji stroje Nančang CJ-6 a vrtuľníky Bell 206L. Len nedávno boli z výzbroje vyradené cvičné lietadlá T-37B. Prvá dodávka strojov CJ-6 bola dodaná v roku 1977, pričom spolu ich bolo dodaných 41 ks, avšak v prevádzke je ich dnes len 24 ks. Do decembra 1997 slúžili na výcvik aj stroje Fouga Magister, ktoré boli od roku 1996 nahrádzané dvanástimi T-37B z prebytkov USAF. Vrtuľníkový výcvik prebieha na strojoch Bell 206L.

Organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov jednotky Základňa Typ lietadla
1.eskadra Zahurul Haque, Chittagong Mi-17/Mi-171/Bell 212
3.eskadra Zahurul Haque, Chittagong An-32A/B
5.eskadra Kurmitola, Dháka F-7BG/FT-7BG
8.eskadra Kurmitola, Dháka MiG-29B/UB
9.eskadra Tejgaon, Dháka Bell 212
11.eskadra Letecká akadémia Matiur Rahman, Jessore PT-6
15.eskadra Letecká akadémia Matiur Rahman, Jessore T-37 (nedávno vyradené)
18.eskadra Letecká akadémia Matiur Rahman, Jessore Bell 206L
21.eskadra Zahurul Haque, Chittagong Q-5 (A-5III), FT-6
25.eskadra Zahurul Haque, Chittagong L-39ZA
31.eskadra Tejgaon, Dháka Mi-17/Mi-171
35.eskadra Kurmitola, Dháka F-7MB/FT-7MB
101. špeciálna letecká jednotka Tejgaon, Dháka Mi-17/Mi-171/Mi-171V/C-130B

Lietadlový park

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V prevádzke Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 Rusko stíhací B
UB
6
2
Nedávno sa podrobili 4 ks MiG-29 generálnym opravám na Ukrajine.
Čcheng-tu J-7 Čína stíhací MB/BG 36
Cvičné lietadlá
Šen-jang J-6 Čína základný výcvik FT-6 9 Niektoré boli modernizované inštaláciou GPS navigácie.
Čcheng-tu J-7 Čína FT-7 11
Chung-tu JL-8 Čína K-8 10
Aero L-39 Albatros Česko-Slovensko základný a pokračovací výcvik L-39ZA 7
Jakovlev Jak-130 Rusko pokračovací výcvik 14
Transportné lietadlá
Antonov An-32 Ukrajina transportný A
B
2
1
Slúžia na transport, námorné hliadkovanie a bombardovanie. Pre tento účel sú vybavené 4 podvesmi.
Lockheed C-130 Hercules USA transportný B 4 V roku 2012 zakúpené 4 ks C-130E, dátum dodania neznámy.
Let L-410 Turbolet Česko-Slovensko transportný 3
Vrtuľníky
Bell 206 USA cvičný L-2
L-4
6
Mil Mi-17 Rusko transportný
pokročilý výcvik
spojovacie úlohy, prieskum
záchranné a pátracie operácie
VIP transport
útočný
Mi-17H
Mi-171V
Mi-171Š
17
2
6
V roku 2012 budú dodané ďalšie 3 ks Mi-171Š.
Bell 212 USA prieskum
záchranné, pátracie a špeciálne operácie
útočný
14
AgustaWestland AW139 Taliansko prieskum
záchranné, pátracie a špeciálne operácie
útočný
2
Spolu 132 (75 lietadiel a 57 vrtuľníkov)

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Combat Aircraft, Ian Allan publishing, European edition Vol.13, No.9. ISSN 2041-7489

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-18]. Dostupné online. Archivované 2017-06-07 z originálu.
  2. Bangladéš [online]. state.gov/r/pa/ei/bgn/3452.htm, 6.3.2012, [cit. 2012-09-24]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]