Preskočiť na obsah

Bánovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bánovci

erb rodu Bánovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulytabulárny sudca, ministerský radca, kráľovský notár, podžupan
Zakladateľsynovia Bohumíra II.
Rok založenia
dynastie
1286

Bánovci alebo Trstianskovci (dobovo v základnom tvare: Baán, Ban, Trsztianszky) sú uhorský šľachtický rod pochádzajúci z Trsteného.

Dejiny rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prapredkom rodu bol Vavrinec, písomne doložený v roku 1242, avšak prvými známymi členmi rodu boli až synovia Bohumíra II. Prvú donáciu na majetky v Liptove dostali od Bela IV. v roku 1263 a do šľachtického stavu ich povýšil Ladislav IV. dňa 8. júla 1286. Členovia rodu sa najskôr označovali iba prídomkom z Trsteného, v dobovej forme ako de Trstena, resp. de Nádasd. Priezvisko Bán prvýkrát použil až liptovský podžupan Michal v roku 1533.

Príslušníci rodu žili predovšetkým v Liptovskej stolici. Jednotlivci opustili pôvodné majetky až v 18. storočí, kedy sa spomínajú aj v Tekovskej a Šarišskej stolici a (možno o storočie neskôr)[1] tiež v Zemplínskej stolici. Bánovci zistení v iných stoliciach nie sú členmi liptovského rodu, o čom svečia ich prídomky. Možno však predpokladať, že liptovskí Bánovci žili aj mimo spomínaných stolíc.

Bánovci sa okrem funkcií v stoličnej správe uplatnili aj ako statkári či vojenskí hodnostári. Medzi členmi rodu boli aj tabulárny sudca, ministerský radca a kráľovský notár.

Rodový erb

[upraviť | upraviť zdroj]

Podoba erbu Bánovcov s ramenom a trúbkou potvrdzuje spoločný pôvod s liptovskými rodmi Svätojánskych, Smrečianskych, Pongrácovcov a Podturnianskych.

Erb Bánovcov má nasledujúcu podobu: „V modrom štíte zo zlatej otvorenej listovej koruny vyrastá červenoodeté rameno v pästi držiace koniec zlatej stuhy, upevnenej pod nátrubkom zlatej trúbky. Nad korunou sa medzi ramenom a trúbkou vznáša zlatá hviezdička. Štítové znamenie tvorí väčšinou aj klenot.“ Ako nosiči štítu sa občas uvádzajú aj dvaja baníci. Staršia literatúra tiež uvádza, že štítové znamenie občas stojí na zelenom kopci alebo trojvrší. Medzi varianty erbu Bánovcov patrí aj erb na pečati Tomáša Bána z roku 1705, na ktorom chýba zlatá stuha. Preto za hlavný identifikačný znak erbu treba okrem stuhy považovať aj umiestnenie hviezdičky tesne nad listovou korunou.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b BÁN. In: NOVÁK, Jozef. Rodové erby na Slovensku. Zväzok II : Peťkova zbierka pečatí. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. 219 s. S. 16 – 18.