4. august 2011: V kvazareAPM 08279 5255 vzdialenom 12 miliárd svetelných rokov objavili vedci zatiaľ najväčšiu zásobáreň vody vo vesmíre. Jej množstvo je 4000-krát väčšie ako celkové množstvo vody v našej Galaxii. Voda sa nachádza v podobe plynu pravdepodobne rozptýleného v prstenci okolo centrálnej čiernej diery.[1]
5. august 2011: Z kozmodrómu Cape Canaveral odštartovala s nosnou raketou Atlas 5 sonda Juno určená na prieskum Jupitera. Juno dorazí k Jupiteru v júni 2016 a bude navedená na obežnú dráhu nad jeho pólmi. Z tejto dráhy bude študovať vnútro planéty, jej atmosféru a javy prebiehajúce v polárnych oblastiach.[2][3]
8. august: Blízkozemská planétka(136617) 1994 CC je podľa najnovších výskumov trojplanétkou. Stala sa tak len druhou známou trojitou sústavou medzi blízkozemskými planétkami. Centrálne teleso planétky s priemerom asi 700 metrov obiehajú podľa radarových pozorovaní dva mesiačiky, každý s priemerom nad 50 metrov. Perigeom prešla táto sústava 10. júna2009 vo vzdialenosti 2,52 milióna km.[4]
Block Island zaznamenaný robotom Opportunity
13. august: rover Opportunity skúma už od začiatku mesiaca ďalší objavený meteorit na Marse s názvom Block Island. Block Island je železo-niklový meteorit s rozmermi 60 x 30 cm a hmotnosťou pol tony. Vedcov prekvapuje, že sa meteorit takejto veľkosti nerozpadol pri dopade. Z toho usudzujú, že v okamihu jeho pádu musel mať Mars hustejšiu atmosféru ako v súčasnosti.[5]
18. august: Družica Kepler poslala na Zem prvé merania expolanéty. Členovia tímu Kepler na nich demonštrovali schopnosť observatória detegovať planéty o veľkosti Zeme. Pozorovaná exoplanéta HAP-P-7b je vzdialená asi 1000 ly od Zeme a patrí medzi tzv. horúce Jupitery.[6]
20. august: Sondy Chandrayaan 1 a LRO spolupracovali v rámci pokusu nájsť podpovrchový ľad na Mesiaci. Po ľade sa pátralo metódou rádiolokácie, pričom vysielač bol umiestnený na palube sondy Chandrayaan 1 a prijímač na sonde LRO.[7]
