Preskočiť na obsah

Art rock

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Artrock)
Art rock
Pôvod v štýlochklasická hudba, psychedelický rock, progresívny rock, jazz, free jazz
Kultúrne pozadie60. roky – Spojené kráľovstvo
Typické nástrojegitara - basová gitara - klávesy - bicie
Všeobecná popularitarozšírený najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia

Art rock je hudobný smer, ktorý vybočuje z hlavného prúdu. Často je založený na individuálnom prístupe interpreta. Prelínajú sa v ňom prvky klasickej hudby, rocku a mnohých ďalších smerov, preto nie je jednoduché ho presne definovať.

Art rock sa vďaka ojedinelým štúdiovým snahám a niektorým koncertným projektom dokázal preniesť cez, do určitej miery štýlovo problematické, osemdesiate roky 20. storočia a rovnako ako hard rock a ďalšie žánre sa ku koncu tohoto obdobia začal opäť prebúdzať k životu (IQ, GTR, Emerson, Lake & Palmer, Pink Floyd, Rick Wakeman, Collegium Musicum či iní).

Na prelome deväťdesiatych rokov, keď sa zdvihla vlna zájmu o hudbu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, sa art rocku opäť dostalo pozornosti a väčšina z klasických velikánov tohoto štýlu obnovila svoju činnosť.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Práve pri tomto žánri bývajú jeho hranice vymedzené často zmätočne a nepresne.

V samotných základoch tohoto štýlu nájdeme smer, pre ktorý sa vžilo označenie psychedelický rock, ktorý sa do určité miery podieľal na vzniku hudby, nazývanej progresívny rock, skrátene aj prog rock.

Pod pojmom art rock, ktorý sa stal najvýraznejším pokračovateľom progresívneho rocku, si predstavujeme takú tvorbu skupín či osobností, ktorá by sa dala opísať týmito hľadiskami: základnou stavebnou jednotkou nie sú už piesne, ale dlhé skladby, suity (napr. „Karn Evil 9“ od Emerson, Lake & Palmer je vlastne na oboch stranách LP).

Viac než u iných štýlov rocku sú u art rocku jasné vplyvy ďalších žánrov. Okrem rockovej naliehavosti a energie tu nájdeme veľmi často orientáciu na klasickú hudbu (J. S. Bach, A. Vivaldi, M. P. Musorgskij, L. van Beethoven, R. Wagner, A. Dvořák, I. Stravinskij, L. Janáček, B. Bartók a ďalší) a jej aranžmány.

Na vývoj art rocku mal vplyv aj folk, motívy ľudových piesní, jazz a jeho štruktúry, hudobná avantgarda, ktorá sa prejavuje okrem iného netradičnosťou vo výbere nástrojov a menej často, ale predsa, zemitosť blues. Typickým znakom je prepracovanosť štruktúry skladieb, symfonické rozpisy aranžmánov, zmeny rytmu, tempa a metra. Patrí sem i dynamická štruktúra skladieb, striedanie rozdielnych pasáží, práca s crescendom, dlhé sóla, hlavne pre gitaru a klávesy. Dôležitým bodom je aj prelínanie sa klasickej hudby s témami vesmíru a priestora. Výrazná je tiež kombinácia akustických a elektrických nástrojov, novátorské použitie melotrónu a rýchle sa rozvíjajúcich syntetizátorov.

Interpreti

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi známejších art rockových interpretov patria napríklad:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. UNTERBERGER, Richie. The Velvet Underground [online]. Allmusic, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online. (anglicky)[nefunkčný odkaz]