AC Miláno

AC Miláno
Celý názov	Associazione Calcio Milan SpA
Prezývka	Rossoneri (Červeno-Čierni) Il Diavolo (Diabol)
Založený	13. decembra, 1899
Štadión	San Siro, Miláno
Kapacita	75 817 (limitovaná kapacita) 80 018 (maximum)
Majiteľ	RedBird Capital Partners
Predseda	Paolo Scaroni
Tréner	Stefano Pioli
Liga	Serie A
2022-23	4. miesto
Domáce farby Hosťovské farby
Tretie farby
Futbalový portál

Associazione Calcio Milan, bežne nazývaný AC Miláno alebo len Miláno, je profesionálny taliansky futbalový klub nachádzajúci sa v Miláne, v Lombardii, ktorý hrá v Sérii A. Miláno bolo založené v roku 1899 anglickým výrobcom čipiek Herbert Kilpinom a podnikateľom Alfred Edwardsom a inými. Klub hrá od svojho vzniku, okrem sezón 1980 – 81 a 1982 – 83, v najvyššej talianskej súťaži, známej ako Serie A od 1929 – 30.

História

Hráči AC Miláno v roku 1901

Klub bol založený ako futbalový a kriketový klub 16. decembra 1899 britskými prisťahovalcami Alfredom Edwardsom a Herbertom Kilpinom, ktorí pochádzali z Nottinghamu. AC Miláno prvý titul získalo v roku 1901. Následne ďalšie v rokoch 1906 a 1907. V roku 1908 došlo k sporom týkajúcich sa podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi. Zástancovia podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi sa odpojili a založili nový klub FC Internazionale Milano. Nasledovala výsledková impotencia. Zatiaľ čo Inter niekoľkokrát vyhral titul, AC Miláno svoj ďalší titul získal až v roku 1951, ktorý bol 4. v histórii klubu.

V 50. rokoch sa AC Miláno vedené švédskym hviezdnym triom Gunnar Gren, Gunnar Nordahl a Nils Liedholm vrátilo na vrchol talianskeho futbalu a získalo 4 tituly. V roku 1963 AC Miláno vyhralo nad Benficou Lisabon 2:1 vo finále Pohára európskych majstrov a získalo tak svoj prvý kontinentálny titul. V roku 1969 vo finále porazili Ajax 4:1 a získali druhý titul v PEM a v tom istom roku získali Interkontinentálny pohár, keď v dvojzápase boli lepší ako Estudiantes 3:0 doma a 1:2 vonku. V roku 1968 získalo titul v súťaži PVP po víťazstve nad Hamburgom 2:0. V sedemdesiatych rokoch v PVP pridalo ďalší titul. V roku 1973 po víťazstve vo finále 1:0 nad Leeds United.

Po odchode Gianniho Riveru v roku 1979 sa klub dostal do menšieho útlmu, ktorý vyvrcholil v roku 1980 škandálom Totonero, v ktorom išlo o uplácanie hráčov a funkcionárov s cieľom tvoriť zisk pri tipovaní. Klub bol potrestaný preradením do nižšej súťaže Serie B. Naspäť do Serie A sa vrátil v roku 1982.

Táto kríza priniesla zlý účinok na klub. Klub bol na pokraji bankrotu, ale vďaka finančnému kapitálu podnikateľa a neskoršieho predsedu vlády Silvia Berlusconiho sa klub podarilo zachrániť. Trénerom sa stal Arrigo Sacchi a do mužstva prišlo holandské trio Ruud Gullit, Marco van Basten a Frank Rijkaard. To bol začiatok najúspešnejšej éry v dejinách AC Miláno. V tejto ére klub vyhral osem domácich titulov, jeden taliansky pohár, päťkrát PEM a Ligu majstrov, päťkrát Európsky Superpohár, jeden Interkontinentálny pohár a jedenkrát Majstrovstvá sveta klubov. Tento tím bol zvolený najlepším klubom v histórii v celosvetovom hlasovaní odborníkov vedených magazínom World Soccer. To už bolo po vrchole, ktorý tím dosiahol víťazstvom 4:0 vo finále PEM 1994 proti FC Barcelona. V roku 1999 pri oslavách 100. výročia založenia klubu získal klub svoj 16. titul.

V roku 2006 bol klub namočený do škandálu Calciopoli, kde bolo obvinených päť klubov z ovplyvňovania nasadzovania rozhodcov v zápasoch. Policajné vyšetrovanie, ale nedokázalo spojenie klubu s touto aférou. Talianska futbalová federácia FIGC potom rozhodla, že nie sú dôkazy na stíhanie Viceprezidenta klubu Adriana Gallianiho. Najskôr bol klub potrestaný odpočítaním 15 bodov a zákazom štartu v Lige majstrov. Po odvolaní bol trest znížený na odpočítanie 8 bodov a účasť v Lige majstrov bola povolená. Následne klub Ligu majstrov v roku 2007 vyhral a získal tak siedmy európsky titul. Po kauze Calciopoli vyhral štyrikrát titul za sebou mestský rival Inter. Pred sezónou 2010/2011 do mužstva prišli takí hráči ako Zlatan Ibrahimovič, Robinho a Alexandre Pato a hneď sa im podarilo získať titul, ktorý bol 18. v histórii klubu.

Úspechy

AC Miláno je jedným z najúspešnejších klubov na svete. Vyhral množstvo oficiálnych medzinárodných trofejí. Z hľadiska počtu medzinárodných trofejí AC Miláno je na prvom mieste na svete (spolu s Boca Juniors). Na domácej klubovej scéne je spolu s Interom Miláno druhý v počte získaných titulov za Juventusom.

Paolo Maldini 28. mája 2003 na Old Trafforde dvíha nad hlavu pohár pre víťaza Ligy majstrov po víťazstve nad Juventusom.

AC Miláno je jedným z troch talianskych klubov (spolu s Juventusom a Interom), ktoré majú povolené nosiť na dresoch symbol hviezdy označujúci 10 titulov. AC Miláno je tiež jeden z piatich tímov (spolu s Realom Madrid, Bayernom Mníchov, FC Barcelonou a Liverpoolom FC), ktorého hráči v Lige majstrov majú právo nosiť na rukávoch špeciálne logo – čestný odznak UEFA za päť víťazstiev v Lige majstrov.

AC Miláno sa môže pochváliť tiež s množstvom individuálnych úspechov svojich hráčov. Jeho hráči získali 16-krát titul najlepšieho strelca Serie A, 8-krát získali Zlatú loptu pre najlepšieho hráča.

Domáce súťaže

• Serie A: 19

1901, 1906, 1907, 1950/51, 1954/55, 1956/57, 1958/59, 1961/62, 1967/68, 1978/79, 1987/88, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1995/96, 1998/99, 2003/04, 2010/11, 2021/2022

• Coppa Italia: 5

1966/67, 1971/72, 1972/73, 1976/77, 2002/03

• Supercoppa Italiana: 7

1988, 1992, 1993, 1994, 2004, 2011, 2016

• Serie B: 2

1980/1981, 1982/1983

Medzinárodné súťaže

• Pohár európskych majstrov/Liga majstrov: 7

1962/63, 1968/69, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 2002/03, 2006/07

• Pohár víťazov pohárov: 2

1967/68, 1972/73

• Superpohár UEFA: 5

1989, 1990, 1994, 2003, 2007

• Interkontinentálny pohár /'Majstrovstvá sveta klubov: 4'

1969, 1989, 1990, 2007

• Stredoeurópsky pohár: 1

1982

Králi strelcov Serie A

•   Aldo Boffi (3): 1938/39 (19 gólov), 1939/40 (24), 1941/42 (22)
• Gunnar Nordahl (5): 1949/50 (35), 1950/51 (34), 1952/53 (26), 1953/54 (23), 1954/55 (27)
• José Altafini (1): 1961/62 (22)
• Pierino Prati (1): 1967/68 (15)
• Gianni Rivera (1): 1972/73 (17)
• Pietro Paolo Virdis (1): 1986/87 (17)
•  Marco van Basten (2): 1989/90 (19), 1991/92 (25)
• Andrij Ševčenko (2): 1999/2000 (24), 2003/04 (24)
• Zlatan Ibrahimović (1): 2011/2012 (28)

Králi strelcov v Pohári európskych majstrov / Lige majstrov

• José Altafini (1): 1962/63 (14 gólov)
•  Marco van Basten (1): 1988/89 (9)
• Andrij Ševčenko (1): 2005/06 (9)
• Kaká (1): 2006/07 (10)

Víťazi Zlatej Lopty

Gianni Rivera (1): 1969  Ruud Gullit (1): 1987  Marco van Basten (3): 1988, 1989, 1992

George Weah (1): 1995  Andrij Ševčenko (1): 2004  Kaká (1): 2007

Farby a symboly

vlajka AC Miláno

Farby

AC Miláno má rozlišovacie farby červenú a čiernu. Tieto farby boli vybraté, aby reprezentovali oheň (červená) a strach (čierna).

Hráči nosia dresy s červenými a čiernymi pruhmi, čo je dôvod, prečo dostali prezývku rossoneri (červeno-čierny), šortky sú biele a ponožky čierne. Hosťujúce zápasy hra tím v bielych dresoch. Tretí súbor dresov sa používa menej často a v priebehu rokov sa menil pomerne často. Farby dresov boli prevažne: čierna, ale aj žltá, modrá, červená, strieborná a zlatá.

Symboly

Logo

Niekoľko rokov logo AC Miláno bola jednoduchá vlajka. Ďalšou prezývkou odvodenou od farieb klubu je diabol a preto ako logo bol tiež používaný obraz červeného diabla. Dnes Logo obsahuje farby červenej a čiernej na ľavej strane a vlajku mesta Milána (na červenom pozadí) na pravej strane. Skratka ACM je hore a rok založenia (1899) dole.

Maskot

maskot Milanello

Od 16. februára 2006 má klub maskota dôstojníka, ktorý je navrhnutý spoločnosťou Warner Bros. Meno má Milanello. Je to červený diabol s červenou a čiernou uniformu a futbalovou loptou.

Súčasná zostava

Aktuálne k dátumu: 4. október 2019

# Pozícia Hráč 2 O Davide Calabria 4 Z Ismaël Bennacer 7 Ú Samu Castillejo 10 Z Brahim Díaz 14 O Andrea Conti 13 O Alessio Romagnoli 17 Ú Rafael Leão 12 Ú Ante Rebić 19 O Theo Hernandez 33 Z Rade Krunić 9 Ú Olivier Giroud

# Pozícia Hráč 46 O Matteo Gabbia 77 B Alessandro Plizzari 79 Z Franck Kessié 11 Ú Zlatan Ibrahimović 27 Ú Daniel Maldini 8 Z Sandro Tonali 56 Z Alexis Saelemaekers 26 Z Tommaso Pobega 23 O Fikayo Tomori 24 O Simon Kjær 20 O Pierre Kalulu 5 O Fodé Ballo-Touré 1 B Ciprian Tatarusanu 16 B Mike Maignan 25 O Alessandro Florenzi

Sieň slávy

Demetrio Albertini* (1988 – 1990; 1991 – 2002) José Altafini (1958 – 1965) Carlo Ancelotti (1987 – 1992) Roberto Baggio (1995 – 1997)  Franco Baresi* (1977 – 1997) Oliver Bierhoff (1998 – 2001) Zvonimir Boban (1992 – 2001) Ruben Buriani (1977 – 1982) Cafu (2003 – 2008) Fabio Capello (1976 – 1980) Alessandro Costacurta* (1986; 1987 – 2007) Fabio Cudicini (1967 – 1972) Marcel Desailly (1993 – 1998) Dida (2000 – 2001; 2002 – 2010) Roberto Donadoni (1986 – 1996; 1997 – 1999) Alberigo Evani* (1980 – 1993) Filippo Galli* (1983 – 1996)  Giovanni Galli (1986 – 1990)

Gunnar Gren (1949 – 1953) Ruud Gullit (1987 – 1993; 1994) Filippo Inzaghi (2001 – 2012) Kaká (2003 – 2009; 2013 – 2014) Leonardo (1997 – 2001; 2002 – 2003) Nils Liedholm (1949 – 1961) Giovanni Lodetti* (1961 – 1970) Aldo Maldera* (1971 – 1972; 1973 – 1982) Cesare Maldini (1954 – 1966) Paolo Maldini* (1984 – 2009) Daniele Massaro (1986 – 1988; 1989 – 1995) Alessandro Nesta (2002 – 2012) Gunnar Nordahl (1949 – 1956) Andrea Pirlo (2001 – 2011) Pierino Prati* (1966; 1967 – 1963) Luigi Radice* (1955 – 1959; 1961 – 1965) Frank Rijkaard (1988 – 1993) Gianni Rivera (1960 – 1979)

Ronaldinho (2008 – 2011) Roberto Rosato (1966 – 1973) Sebastiano Rossi (1990 – 2002) Rui Costa (2001 – 2006) Dino Sani (1961 – 1964) Dejan Savićević (1992 – 1998) Juan Alberto Schiaffino (1954 – 1960) Karl-Heinz Schnellinger (1965 – 1974) Clarence Seedorf (2002 – 2012) Serginho (1999 – 2008) Andrij Ševčenko (1999 – 2006; 2008 – 2009) Marco Simone (1989 – 1997; 2001 – 2002) Angelo Benedicto Sormani (1965 – 1970) Mauro Tassotti (1980 – 1997) Giovanni Trapattoni* (1958; 1959 – 1971) Marco van Basten (1987 – 1995) Pietro Paolo Virdis (1984 – 1989) George Weah (1995 – 2000)

Hviezdičkou sú označený odchovanci. V zátvorke roky pôsobenia.

Paolo Maldini

Vyradené čísla

• 3 Paolo Maldini – číslo 3 môžu nosiť iba jeho synovia
• 6 Franco Baresi – číslo 6 nesmie nosiť nikto

Majstri sveta

Pietro Arcari (Taliansko 1934) Franco Baresi (Španielsko 1982) Fulvio Collovati (Španielsko 1982) Marcel Desailly (Francúzsko 1998)  Roque Júnior (Južná Kórea / Japonsko 2002)

Gennaro Gattuso (Nemecko 2006)  Alberto Gilardino (Nemecko 2006)  Filippo Inzaghi (Nemecko 2006)  Alessandro Nesta (Nemecko 2006)  Andrea Pirlo (Nemecko 2006)

Majstri Európy

Angelo Anquilletti (Taliansko 1968; 0 zápasov)  Giovanni Lodetti (Taliansko 1968; 1 zápas)  Pierino Prati (Taliansko 1968; 2 zápasy)  Gianni Rivera (Taliansko 1968; 1 zápas)

Roberto Rosato (Taliansko 1968; 1 zápas)  Ruud Gullit (NSR 1988; 5 zápasov, 1 gól)  Marco van Basten (NSR 1988; 5 zápasov, 5 gólov)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému AC Miláno

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (portál talianskej, portugalskej, anglickej, čínskej a japonskej verzie)
• AC Milan - Stránka fanúšikov klubu (anglicky)