Žľaza
O rastlinných žľazách pozri žľaza (rastliny).Žľaza (lat. glandula) je orgán živočíšneho alebo ľudského tela tvorený žľazovým epitelom.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jednobunkové žľazy
[upraviť | upraviť zdroj]Najjednoduchší typ, tvorený jedinou bunkou. Sú väčšinou roztrúsené v epiteli, napr. v epiderme (máloštetinavce, ryby, larvy obojživelníkov) alebo v sliznici tráviaceho či dýchacieho systému (pohárikovité bunky).
Mnohobunkové žľazy
[upraviť | upraviť zdroj]Mnohobunkové žľazy sú tvorené súborom žľazových buniek a často i ďalších prídavných, zväčša oporných štruktúr.
Najjednoduchší typ je plochá vrstva žľazových buniek – napríklad krycí mucinózny epitel steny žalúdka. Ak sa súbor žľazových buniek vliači pod povrch epitelu vzniká intraepitelová (endoepitelová) žľaza. Ak vnorenie zasahuje až do hlbších, pod epitelom sa nachádzajúcich tkanív, vzniká exoepitelová žľaza.
Exoepitelové žľazy sa podľa tvaru sekrečných dutín a stupňa členitosti ich vnútorného priestoru delia na:
- Tubulózne (trubicovité) žľazy – sekrečné dutiny majú trubicovitý tvar. Môžu byť jednoduché alebo rozvetvené. Niekedy sa trubica stáča do klbka (potné a pachové žľazy cicavcov). V takom prípade hovoríme o stočenej (klbkovitej) žľaze.
- Alveolárne (vreckovité) žľazy – sekrečné dutiny majú tvar alveoly, teda mechúrika, ktorý nasadá na vývod; niektorí autori rozlišujú podľa charakteru vývodu alveolárnu žľazu v užšom zmysle (so širokým vývodom) a acinóznu žľazu - žľazovým epitelom tvorený mechúrik (acinus), ktorý nasadá na veľmi tenký vývod.[1] Môžu byť jednoduché alebo rozvetvené. Rozvetvené alveolárne žľazy sa skladajú z viacerých alveol alebo acinov, ktoré ústia do jedného spoločného vývodu (napr. mazové žľazy stavovcov).
- Tubuloalveolárne žľazy – na spoločný vývod nadväzuje viac rozvetvených jednotiek. Takýmto spôsobom vznikajú napr. mliečne žľazy cicavcov. Opäť ich niektorí autori delia sa na:
- Tubuloalveolárne žľazy v užšom zmysle - kombinácia tubulóznych a alveolárnych žliaz so širokým vývodom
- Tubuloacinózne žľazy - kombinácia tubulóznych a acinóznych žliaz (s tenkým vývodom)
Ďalej možno žľazy rozdeliť podľa charakteru produkovaných výlučkov na:
- sekrečné - produkt má v tele určitú funkciu (sekrét)
- exkrečné - produkt je odpadový a telo sa ho zbavuje (exkrét)
Sekréty alebo exkréty zo žliaz môžu byť odvádzané pomocou vývodu na povrch epitelu - takéto žľazy sa označujú ako exokrinné alebo žľazy s vonkajším vylučovaním. Niektoré žľazy nemajú vývod a ich produkty sú priamo vylučované do medzibunkového priestoru (a odtiaľ distribuované lymfatickým alebo krvným riečiskom) - takéto sa označujú ako endokrinné alebo žľazy s vnútorným vylučovaním. Ich produkt sa niekedy označuje ako inkrét (a žľazy ako inkrečné) alebo častejšie hormón.
Podľa toho, akým spôsobom vystupuje sekrét z tela žľazovej bunky, rozlišujeme nasledujúce druhy sekrécie:
- Holokrinná – bunka hromadí sekrét a potom sa rozpadá, čím sa sekrét uvoľňuje a bunka hynie.
- Apokrinná – apikálna časť bunky sa plní sekrétom. Potom sa táto časť oddelí a odchádza spolu so sekrétom. Zostávajúca časť bunky s jadrom zostáva zachovaná, postupne dorastá a celý cyklus sa opakuje.
- Ekrinná (merokrinná) – bunka vylučuje sekrét bez svojho poškodenia prostredníctvom exocytózy alebo difúzie.
U bezstavovcov veľmi významnú úlohu plnia žľazy produkujúce feromóny, ktoré slúžia hmyzu na vzájomnú komunikáciu. Často sa vyskytujú tzv. repelentné žľazy produkujúce fenoly a chinóny (Heteroptera, Diplopoda a i.). Niektoré ulitníky (rod Dolium) produkujú až 4 % kyselinu sírovú.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pozri napr. obrázok "Abb. 3-3, str. 103 v Lehrbuch für Heilpraktiker od Isolde Richterovej
- MALINA, Radovan. Všeobecná zoológia. Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UNB, 2004. Dostupné online. Kapitola Epitelové tkanivá, s. 13-16. Archivované 2006-12-30 z originálu.
- ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Epithely, s. 9-13. (po česky)
