Preskočiť na obsah

Šinkansen série 0

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šinkansen typ 0
6-vozňová súprava Šinkansenu série 0 v stanici Higaši-Hirošima, apríl 2008
6-vozňová súprava Šinkansenu série 0 v stanici Higaši-Hirošima, apríl 2008
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť210 km/h (1964–1986)
220 km/h (1986–2008)
Napájacie sústavy25 kV AC, 60 Hz,
Trakčný motorBrushed DC motor
Výkon trakčného motora12/16 × 185 kW (248 hp)
Rozchod1 435 mm
Dĺžka cez nárazníky25 000 mm (vložený vozeň),
25 150 mm (čelný vozeň)
Šírka3 383 mm
Výška4 490 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie368 – 1 340[1]
Výrobné údaje
VýrobcaHitachi, Kawasaki Heavy Industries Rolling Stock Company, Kinki Sharyo, Kisha, Nippon Sharyo, Tokyu Car Corporation
PrevádzkovateľJNR (1964–1987)
JR Central (1987–1999)
JR-West (1987–2008)
Rok výroby1963 – 1986
Počet vyrobených kusov3 216 vozňov
V prevádzke v období1. október 1964 –
30. november 2008

Šinkansen série 0 (jap. 0系 – Zero-kei) bol prvým typov vlakov Šinkansen, ktorý začínal prevádzku na vysokorýchlostnej trati Tōkaidō Shinkansen medzi Tokiom a Osakou v roku 1964.[2] Posledné súpravy boli vyradené z prevádzky v roku 2008.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Séria 0 (pôvodne táto séria ani nebola nijak špeciálne označovaná, to nastalo až v súvislosti s nástupom neskorších sérií vlakov Šinaksnen) bola uvedená do prevádzky v októbri 1964. Jednotky boli vyhotovené v bielom nátere s modrými pruhmi okolo okien a na spodnej časti vozidla vrátane predného nárazníka.

Na rozdiel od predchádzajúcich vlakov v Japonsku, jednotky Šinkansen už boli konštruované na štandardný rozchod koľajníc 1435 mm. Všetky vozne v súprave boli hnacie, vybavené trakčnými motormi o výkone 185 kW. Maximálna rýchlosť bola 220 km/h.

Spočiatku boli jednotky prevádzkované ako 12-vozňové, niektoré boli neskôr predĺžené až na 16 vozňov. V posledných rokoch prevádzky sa objavili aj jednotky zložené zo šiestich alebo len štyroch vozňov. Výroba série 0 prebiehala od roku 1963 až do roku 1986.

Vlaky Šinkansen sú zväčša vyraďované po 15 – 20 rokoch prevádzky. Posledné zostávajúce jednotky typu 0 boli 6-vozňové jednotky používané spoločnosťou JR-West na spojoch Kodama medzi stanicami Osaka a Hakata a na linke Hakata-Minami. Z prevádzky boli vyradené 30. novembra 2008.

Po vyradení z pravidelnej prevádzky organizovala spoločnosť JR-West ešte v decembri 2008[3] špeciálne jazdy vlakov série 0. Posledný vlak Hikari 361 vedený jednotkou R61 dorazil do stanice Hakata 14. decembra 2008 o 18:01 miestneho času čím definitívne skočila 44-ročná prevádzka jednotiek série 0.[4]

Radenie jednotiek

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné 12-vozňové H/K/N/R/S súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotka série 0 v Tokiu, máj 1967
Interiér vozňa prvej triedy, máj 1967

Pôvodná flotila, ktorá 1. októbra 1964 začínala prevádzku na trati Tōkaidō Shinkansen pozostávala z 30 12-vozňových súprav. Jednotky boli vyrobené rôznymi výrobcami. Šesť súprav H1 – H6 vyrobila spoločnosť Hitachi v období od apríla do augusta 1964, ďalších šesť K1 – K6 dodala firma Kisha (júl – september 1964), šesť súprav N1 – N6 dodala firma Nippon Sharyo (marec – september 1964), šesť súprav R1 – R6 firma Kawasaki Heavy Industries (júl – september 1964)a šesť súprav S1 – S6 dodala aj firma Sharyo (apríl – august 1964). Jednotky boli rozdelené medzi depá v Tokiu a Osake.[5]

Ďalších 10 12-vozňových súprav (dve od každého výrobcu) boli dodané v období od apríla do júla 1965. Ďalších 5 jednotiek bolo dodaných ešte v júni – júli 1966 a posledných 5 jednotiek bolo dodaných v novembri 1966[5].

Pôvodné 12-vozňové jednotky obsahovali dva vozne prvej triedy (typy 15 a 16) a dva bufetové vozne (typ 35). Radenie je uvedené v tabuľke.

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Označenie Mc M' M M' MB M' MS M'S MB M' M M'c
Typ 21 26 25 26-200 35 26-200 15 16 35 26 25 22

12-vozňové H/K/N/R/S/T Kodama súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

21 nových 12-vozňových jednotiek bolo dodaných medzi rokmi 1967 – 1969; tieto boli určené výhradne na spoje Kodama. Obsahovali len jeden vozeň prvej triedy. Vyrobila ich spoločnosť Tokyu Car Corporation[5].

Radenie týchto súprav[5]:

Číslo vozňa. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Označenie Mc M' M M' MB M' M M'S MB M' M M'c
Typ 21 26-100 25-100 26-300 35-100 26-300 25-300 16 35-100 26-100 25-100 22

16-vozňové H/K/N/R/S Hikari súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

30 pôvodných 12-vozňových vlakov bolo predĺžených na 16 vozňov od decembra 1969 do februára 1970 dodávkou nových vložených vozňov. Tieto vlaky boli určené pre rýchlejšie spoje Hikari, aby zvládli stále sa zvyšujúci počet cestujúcich, hlavne v súvislosti s výstavou Expo '70, ktorá sa konala v roku 1970 v Osake. Po otvorení trate Sanyo Shinkansen v roku 1972 boli prečíslované na H1 – H30[5].

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
Označenie Mc M' M M' MB M' M M' MS M'S MB M' M M' M M'c
Typ 21 26 25 26-200 35 26-200 25-700 26-700 15 16 35 26 25-500 26-700 25 22

16-vozňové K Kodama súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1972 – 1973 boli pôvodné 12-vozňové súpravy Kodama tiež predĺžené na 16 vozňov a súčasne prečíslované na K1 – K47[5].

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
Označenie Mc M' M M' MK M' M M' M M' M M'S MB M' M M'c
Typ 21 26 25 26-300 25-400 26-200 25-200 26-800 25-500 26-800 25-700 16 35 26 25 22

16-vozňové H Hikari súpravy s reštauračným vozňom

[upraviť | upraviť zdroj]

Po otvorení trate Sanyo Shinkansen do mesta Hakata bola flotila 16-vozňových Hikari zrekonštruovaná a takisto boli dodané aj ďalšie nové súpravy, čím počet stúpol celkovo na 64 súprav. Namiesto pôvodných bufetových vozňov (typ 35) boli do nich zaradené nové reštauračné vozne (typ 36). Jednotky boli označené H1 – H64[5].

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
Označenie Mc M' M M' M M' M M'D MB M' MS M'S M M' M M'c
Typ 21 26 25 26-200 25-700 26-700 27 36 35 26-200 15 16 25-500 26 25 22
16-vozňová NH Hikari súprava, máj 1989

16-vozňové NH Hikari súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1977 a 1980 bolo dodaných 35 nových jednotiek (označované aj ako podtyp – 1000) ako náhrada pôvodných súprav H1 – H30. Po zaradení novších Šinkansenov sérii 100 a 300 postupne klesal počet vlakov série 0 používaných na spojoch Hikari. Spoločnosť JR-Centra ukončila nasadzovanie jednotiek série 0 v roku 1995. U spoločnosti JR-West ich bolo zopár používaných na posilové prázdninové Hikari spoje až do decembra 1999.

Súpravy NH mali dva vozne série Green (prvá trieda) a reštauračný vozeň namiesto bufetového vozňa. Využívanie reštauračných vozňov skončilo v polovici deväťdesiatych rokov.

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
Označenie Mc M' M M' M M' MA M'D MB M' MS M'S M M' M M'c
Typ 21-1000 26-1000 25-1000 26-1200 25-700 26-700 27 36 35-1000 26-1200 15-1000 16-1000 25-500 26-1000 25-1000 22-1000
  • Interiér vozňa prvej triedy 15-1019 zo súpravy NH15, 1982
    Interiér vozňa prvej triedy 15-1019 zo súpravy NH15, 1982
  • Interiér vozňa druhej triedy 25-526 zo súpravy NH15, 1982
    Interiér vozňa druhej triedy 25-526 zo súpravy NH15, 1982
  • Pohľad na interiér reštauračného vozňa setu NH v roku 1992
    Pohľad na interiér reštauračného vozňa setu NH v roku 1992
16-vozňová súprava YK8 na trati Tokaido Shinkansen, spoj Kodama. Na čele je patrný nápis "Arigatō 0 Series" v posledný deň prevádzky, 19. september 1999

16-vozňové YK súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

16-vozňové súpravy YK používala spoločnosť JR-Central na spojoch Kodama, ktoré stoja vo všetkých staniciach. Tieto jednotky mali upravené miestenkové sedadlá na usporiadanie 2 2 a dostali sedadlá po vzore série 100 ale len v triede Green (prvá trieda). Štandardne usporiadanie sedadiel bolo 3 2 v druhej a 2 2 v prvej triede.

Jednotky jazdili na trati Tokaido Shinkansen do 18. septembra 1999. Posledné dva mesiace mali na čelách nápisy "Arigatō 0 Series".

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
Označenie Mc M' M M' MB M' M M'S M M' M M' M M' M M'c
Typ 21 26 25 26 37 26 25 16 25 26 25 26 25 26 25 22

Interiér

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Interiér prvej triedy súpravy YK, september 1999
    Interiér prvej triedy súpravy YK, september 1999
Súprava SK5 na spoji West Hikari, marec 1997

12-vozňové SK súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto 12-vozňvé súpravy boli používané spoločnosťou JR-West na spojoch West Hikari medzi Osakou a Hakatou. Súpravy boli zložené z vylepšených podtypov 5000 a 7000 s vylepšenými sedadlami a zrekonštruovanými bufetovými vozňami. Všetky vozne druhej triedy mali usporiadanie sedadiel 2 2. Jednotky boli už z diaľky rozpoznateľné, lebo mali navyše úzky modrý pruh pod oknami, po vzore Šinkansenov série 100 a veľký nápis "West" pri dverách. Niektoré súpravy dokonca disponovali špeciálnymi vozňami s kinom, tieto dojazdili v roku 1996. Po skončení prevádzky spojov West Hikari 21. apríla 2000 boli jednotky transformované na 6-vozňové a nahradili pôvodné nezrekonštruované súpravy na spojoch Kodama na trati Sanyo Shinkansen.

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Označenie Mc M' M M' MB M' M M'S M M' M M'c
Typ 21 26 25 26 37 26 25 16 25 26 25 22

4-vozňové Q súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]
Súprava Q4 v stanici Hakata na spoji Kodama, júl 1998

4-vozňové Q sety boli vytvorené na krátke Kodama spoje medzi mestami Hakata a Hirošima a takisto sa objavili aj na niektorých spojoch linky Hakata Minami. Tieto súpravy nemali žiadne vozne prvej triedy. Z prevádzky boli vyradené v septembri 2001[5].

Číslo vozňa 1 2 3 4
Označenie Mc M' M M'c
Typ 21 26 25 22

6-vozňové R súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]
Súprava R61 v novom nátere v stanici Higaši-Hirošima, na spoji Kodama, júl 2003
Logo "Detský salón", marec 1997

6-vozňové jednotky bez vozňov prvej triedy boli prvýkrát predstavené v júni 1985 a boli používané spoločnosťou JR-West na spojoch Kodama medzi Osakou a Hakatou a na niektorých výkonoch linky Hakata Minami.

Tri vozne z jednotiek R2 a R24 boli prestavané na "Detský salón" s použitím pôvodných bufetov ako miest na hranie. Jednotky boli používané na prázdninových spojoch "Family Hikari". Od marca 1997 prebiehala na súpravách R rekonštrukcia, súpravy dostali nový interiér, otáčacie sedadlá a toalety. Súčasne na jednotky pribudol úzky modrý pruh pod oknami o vzore súprav SK a označenie "W" situované pri dverách.

Od apríla 2000 boli všetky nerekonštruované súpravy nahradené novými "WR", ktoré boli sformované z bývalých SK súprav. Číslované boli od R60. Obsahovali pôvodné usporiadanie sedadiel 2 2 z West Hikari a väčší bufet, ktorý, ale nebol používaný. Neskôr boli jednotky premaľované do novej farebnej schémy JR-West "Kodama". Pôvodne mali byť jednotky vyradené z prevádzky ešte v roku 2006, ale posledné tri súpravy (R61, R67 a R68) boli vyradené až 30. novembra 2008. Do júna 2008 boli prelakované do pôvodnej bielo-modrej farebnej schémy so sivou strechou.

Číslo vozňa 1 2 3 4 5 6
Označenie Mc M' MB M' M M'c
Typ 21 26 37 26 25 22

Interiér

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Usporiadanie sedadiel 2 2 v súprave R61, júl 2003
    Usporiadanie sedadiel 2 2 v súprave R61, júl 2003
  • Interiér pôvodne bufetového vozňa 37-7302 v súprave R62 používaný ako salónik, máj 2002
    Interiér pôvodne bufetového vozňa 37-7302 v súprave R62 používaný ako salónik, máj 2002

Zachované súpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké množstvo vozňov zo série 0 je zachovaných v múzeách po celom Japonsku. Mimo Japonska sa nachádza len jeden vozeň a to v Britskom národnom železničnom múzeu v Yorku, ktorý bol múzeu darovaný v roku 2001 spoločnosťou JR-West.[6]

  • Vozeň 22–141 vystavený v britskom Národnom železničnom múzeu v Yorku, august 2007
    Vozeň 22–141 vystavený v britskom Národnom železničnom múzeu v Yorku, august 2007
  • Vozeň 21-86 v SCMaglev and Railway Park v meste Nagoya, apríl 2013
    Vozeň 21-86 v SCMaglev and Railway Park v meste Nagoya, apríl 2013
  • Vozeň 21-73 v Šinkansen parku v Settsu, Osaka, máj 2006
    Vozeň 21-73 v Šinkansen parku v Settsu, Osaka, máj 2006
  • Vozeň 22–86 v dielňach Hamamatsu, júl 2006
    Vozeň 22–86 v dielňach Hamamatsu, júl 2006

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ed. 日本機械学会. [s.l.] : 成山堂書店, 1999. ISBN 978-4-425-92321-2. S. 34.
  2. ↑ SEMMENS, Peter. High Speed in Japan: Shinkansen - The World's Busiest High-speed Railway. Sheffield, UK : Platform 5 Publishing, 1997. ISBN 1-872524-88-5. (po anglicky)
  3. ↑ Stránka venovaná koncu Šinkansenov série 0 [online]. 15.12.2008, [cit. 2008-12-16]. Dostupné online. (po japonsky)
  4. ↑ video potvrdzujúce, že na poslednej jazde bola súprava R61 [online]. 1.1.2008, [cit. 2008-10-18]. Dostupné online. Archivované 2008-01-01 z originálu.
  5. ↑ a b c d e f g h 新幹線電車データブック2011. Japonsko : JRR, 2011-marec. ISBN 978-4-330-19811-8. S. 18 - 53. (po japonsky)
  6. ↑ Článok o darovaní Šinkansenu série 0 [online]. [Cit. 2016-10-06]. Dostupné online. Archivované 2008-03-23 z originálu. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 0 Series Shinkansen na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šinkansen_série_0&oldid=7834104“