Šibačka
- Slovo šibačka môže znamenať aj šibák.
Šibačka (iné názvy: šibanie, šibiračka, šľahačka) je zvyk (na Slovensku najmä na západe) spočívajúci v šibaní dievčat korbáčom alebo prútom na Veľkonočný pondelok a utorok. Na Slovensku býva spojený s oblievačkou (kúpačkou). Na šľahanie sa používal korbáč z prútia alebo čerstvý kus dreva (prútik), prednášala sa koleda a dostávalo sa tzv. šibačkové (kraslice či iné pochutiny).
Šibačku a polievačku v Česku spomína už pražský kazateľ 14. storočia Konrád Waldhauser:…manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a úterý velikonoční. Ospalé a lenivé časně z rána v pondělí velikonoční házejí do vody nebo alespoň je polévají….[1]
Názvy v zahraničí
[upraviť | upraviť zdroj]Na Morave sa označuje ako, mrskut, šmigrust, šmirgust, šmergust, šmegrust a podobne, vo východných Čechách ako šmerkus, šmerkust, šmerkous, šmerkouz a podobne (slovo môže znamenať aj oblievačku alebo ojedinele šibačkové)[2], v spisovnej češtine aj pomlázka[3] (slovo znamená aj šibák a šibačkové) a v Poľsku ako śmigus (ale tam slovo znamená zrejme predovšetkým oblievačku,[4] rôzne varianty tohto slova[5] alebo śmigus-dyngus.[6]
Tvary na šmig- môžu pochádzať z nemeckého Schmeckostern alebo z poľského slova pre šľahanie.[7]
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Územím Slovenska prechádza kultúrna hranica medzi západoeurópskym šibaním a východoslovanskou polievačkou na Veľkonočný pondelok. Na juhozápadnom Slovensku sa vyskytuje aj kúpačka aj šibačka, na západnom Slovensku je typické šibanie a na východnom Slovensku prevažuje kúpačka.
Opis šibačky a kúpačky (ako fungovala zhruba do 50. rokov 20. storočia) podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska[8]: Kúpačky (kuparska) a šibačky (šibiračka, šlahačka) sa začali hneď po polnoci al. v skorých ranných hodinách. Hlúčky mládencov chodili spoločne po domoch, kde boli dospelé dievčatá (niekde starší mládenci išli len k svojej milej). V domoch im ponúkli pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno al. pálenku. Formy odmeny kúpačov boli rozdielne. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka (kraslice, písanky, kriažľané vajíčka) hneď, v Ladzanoch (Hont) ich popoludní roznášali matky vyšibaných dievčat, v Cerove samotné dievčatá. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Menším chlapcom bolo na kúpačky a šibačky prenechané doobedie a odmenou im boli kraslice, cukrovinky, v súčasnosti aj peniaze a naturálne dary. Ženatí chlapi chodili kúpať a šibať len najbližšiu rodinu, vrátane kmotrovcov. Odmenou pre dospelých mužov je dnes pohostenie, kt. má výrazný spoloč. aspekt. Večer usporiadali mládenci z vyzbieraných peňazí zábavu, na kt. pozvali aj dospelé dievčatá. V Polomke bolo zvykom, že matky okúpaných, a tým vlastne aj pozvaných dievčat prinášali „cesť„ – poctu skladajúcu sa zo stanovenej sumy peňazí, čerstvo upečeného chleba, slaniny, vajíčok. Matkám ponúkli mládenci pálenku a museli ísť do kola tancovať aspoň jeden tanec. V Liptovskej Tepličke sa chlapci na zábave aj „vkupovali“, do mládeneckého spolku.
Šibačka (a oblievačka) „pokračovala“ v niektorých prípadoch v utorok, keď všetky dievčatá mohli na ulici obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŤUPOVÁ, Ivana. Velikonoční zvyky [online]. idnes.cz, 17.4.2000, [cit. 2014-12-31]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6187, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2151, http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/435439
- ↑ http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/435439
- ↑ porov. http://dziedzictwo.ekai.pl/@@smigus Archivované 2011-08-24 na Wayback Machine a http://www.okiem.pl/ciekawostki/wielkanoc.htm Archivované 2019-05-25 na Wayback Machine
- ↑ http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2151
- ↑ PARYSZEK, Aleksandra. Śmigus-dyngus: Tradycyjne oblicza [online]. Media Regionalne sp. z o. o., [cit. 2011-07-17]. Dostupné online. (poľsky)
- ↑ http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6187, http://www.okiem.pl/ciekawostki/wielkanoc.htm Archivované 2019-05-25 na Wayback Machine
- ↑ Veľkonočný pondelok. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 293 – 294.