Preskočiť na obsah

Ďurkovec (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ďurkovec
Dziurkowiec
vrch
Ďurkovec v júni
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obce Runina, Zboj
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Uh, Wetlina
Nadmorská výška 1 188,7 m n. m.
Súradnice 49°05′55″S 22°25′42″V / 49,0986°S 22,4284°V / 49.0986; 22.4284
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Runina po a turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Ďurkovec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Výhľad z Ďurkovca
Pohľad na pohorie Gorgany (ukr. Ґорґани)[1]

Ďurkovec[2] (poľ. Dziurkowiec; 1 188,7 m n. m.[3][4]) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 22 km severovýchodne od Sniny.[6]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[5] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a zasahuje na katastrálne územie obce Runina a Zboj[2], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[7] Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica a severne Wetlina a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.[8] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany[9], v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.[6]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďurkovec leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východe. Južným smerom z neho vybieha rázsocha Veľkého Bukovca (1 012 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.) a Hajdošík (921 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Jarabá skala (1 199 m n. m.) a severným Paportna (1 199 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.) a Szczawnik (1 052 m n. m.).[3] Západné svahy odvodňuje Poloninský potok do Uličky v povodí Uhu, juhovýchodné Ďurkovský potok do Zbojského potoka a severné potok Chomów do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[6][8]

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Na slovenskej strane patrí Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[10] Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:

  • pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
  • zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
  • zbierať rastliny, vrátane ich plodov
  • chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
  • rušiť pokoj a ticho

UNESCO

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy[12], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Vyskytujú sa tu i mohutné javory horské (Acer pseudoplatanus) a bresty horské (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viackrát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami[8] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[13]

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km, patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.[1] Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.[14]

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Jarabú skalu (1 199,0 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodnou nádržou Starina.

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk

[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Na obzore. U pána poloninských výhľadov [online]. 2018-04-29, [cit. 2018-04-29]. Dostupné online.
  2. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  3. ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  4. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
  5. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  7. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  9. ↑ Ďurkovec. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  10. ↑ Ďurkovec. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  11. ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-10]. Dostupné online.
  12. ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-16]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  13. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  14. ↑ Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2016. ISBN 978-966-2623-51-2.
  15. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava na stránke SAD Humenné, a. s.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

Mapy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ďurkovec_(vrch)&oldid=7818376“