Preskočiť na obsah

Čcheng-tu J-20

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
J-20

J-20 počas letovej ukážky
Typstealth viacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaSkupina leteckého priemyslu Čcheng-tu
Prvý let11. januára 2011
Zavedenýmarec 2017
Charakterv službe
Hlavný používateľVzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vyrobených8 prototypov a 200 až 250 lietadiel sériovej výroby[1][2]
Cena za kus110 miliónov USD (v roku 2011)[3]

Čcheng-tu J-20 (čín. 歼-20 – Ťien-20; angl. Chengdu J-20) je čínske stealth jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo 5. generácie vyvíjané konštrukčnou kanceláriou Čcheng-tu (Chengdu Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu). Predpokladá sa, že toto moderné bojové lietadlo bude zavedené do výzbroje čínskeho vojenského letectva v roku 2018.[4][5] V nasledujúcich desaťročiach bude spolu s menším typom Šen-jang J-31 tvoriť podstatnú časť stíhacích zložiek čínskeho letectva.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojica lietadiel J-20 počas prvého verejného vystúpenia na leteckej prehliadke v Ču-chaj, 2016
Čcheng-tu J-20 bočný pohľad

Prvé úvahy o bojovom lietadle novej generácie sa v Číne objavili už začiatkom 90-tych rokov. Išlo však len o teoretické práce, ktoré sa zaoberali možnosťami celkovej koncepcie a prípadným bojovým využitím nového lietadla.[6]

Koncom 90-tych rokov bol spustený program J-XX, v ktorom proti sebe stáli konštrukčné kancelárie Šen-jang a Čcheng-tu. Na prelome rokov 2007 a 2008 bol za víťaza výberového konania vyhlásený návrh spoločnosti Čcheng-tu, ktorý neskôr získal oficiálne označenie J-20. V roku 2008 boli vyrobené dva technologické demonštrátory s trupovými číslami 2001 a 2002. Prvý let bol ohlásený na apríl 2010, kvôli komplikáciám sa však presunul na začiatok roka 2011.

O pohon prototypov a prvých sériových lietadiel sa starajú dva ruské bližšie nešpecifikované motory z rodiny AL-31. Od roku 2019 boli nahradené čínskymi motormi WS-10C, ktoré však majú nižší výkon a kratšiu životnosť. Niektoré zdroje hovoria o použití nových ruských motorov AL-41F1A (Izdelije 117S) s ťahom 142 kN. Tieto motory sú pôvodne určené pre lietadlá Su-35S.

Do budúcnosti sa počíta s použitím čínskych motorov WS-15. Každý s maximálnym ťahom až 180 kN. Na vývoji týchto motorov sa začalo pracovať už v roku 2006. Prvý let s motormi WS-15 sa uskutočnil 29. júna 2023. Nové motory boli úspešne otestované na prototype J-20 so sériovým číslom 2052 v Chengdu Aircraft Corporation. Výkonnostné parametre a technické detaily motorov WS-15 nie sú známe. Z rozmazaných videí prototypu 2052 je však zjavné, že má výrazne skrátený vzlet než predchádzajúce J-20 poháňané motormi Al-31 alebo WS-10. Zároveň sa zdá, že nové motory majú výrazne nižšiu hlučnosť.

Výkonné motory umožňujú lietadlu let nadzvukovou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania (tzv. supercruise).

J-20 nesie zbrane v troch vnútorných šachtách. Najväčšia šachta sa nachádza v strednej časti trupu, do ktorej je možné umiestniť napríklad štyri čínske rakety stredného až dlhého dosahu PL-15 alebo najnovšie PL-21. Dve menšie šachty pre rakety krátkeho dosahu PL-9 a PL-10 sa nachádzajú napravo a naľavo od centrálnej šachty.[7][8]

Žiadne ďalšie informácie o kanónovej alebo protizemnej výzbroji nie sú momentálne k dispozícii.

Testovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let Čcheng-tu J-20 sa v sprievode lietadla Čcheng-tu J-10 uskutočnil 11. januára 2011. Let trval približne 15 minút.[9][10] Druhý let trvajúci 80 minút sa uskutočnil 17. apríla 2011 a tretí let, pri ktorom bol už aj zatiahnutý podvozok, sa uskutočnil 5. mája toho istého roku.[11][12]

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Čína Čína

  • Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - najnovšie odhady hovoria, že do začiatku júla 2023 vyrobila Čína 200 až 250 lietadiel J-20, pričom ďalšie stroje budú dodané v druhej polovici roku 2023. Očakáva sa, že v roku 2024 dosiahne produkčná kapacita 100 lietadiel ročne.[13]

Takticko-technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Prototyp Čcheng-tu J-20

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 20,35 m
  • Rozpätie: 13,47 m
  • Výška: 4,45 m
  • Plocha krídel: 78 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 400 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 36 300 kg
  • Motor: 2× bližšie nešpecifikovaný Saturn-Ľuľka AL-31, 2× Šen-jang WS-10, alebo 2× Saturn-Ľuľka AL-41F1A (prototypy a prvé sériové stroje), 2× Si-an WS-15 s maximálnym ťahom 180 kN (budúce sériové stroje)
  • Najvyššia rýchlosť: 2 M
  • Dolet: 5 500 km (s prídavnými nádržami)
  • Dostup: 20 000 m

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 6th J-20 Stealth Fighter Rolls Out [online]. 2014-12-23, [cit. 2014-12-24]. Dostupné online.
  2. China’s stealth fighter jet arsenal is growing [online]. Defense One, 14 July 2016, [cit. 2016-07-14]. Dostupné online.
  3. Axe, David. "At What Cost Stealth?" The Diplomat, 31 January 2011.
  4. Chinese Stealth Fighter Makes First Flight [online]. 11 January 2011. Dostupné online.
  5. SWEETMAN, William. China’s J-20 Stealth Fighter In Taxi Tests [online]. 3 January 2011, [cit. 2011-06-30]. Dostupné online. Archivované 2011-11-20 z originálu.
  6. Čínske stíhacie lietadlá piatej generácie: J-XX a Čcheng-tu J-20 http://www.hitechweb.genezis.eu 2011-01-06
  7. HSU, Brian. China Claims Innovation in J-20 Weapons Bay Design | Aviation International News [online]. Ainonline.com, [cit. 2014-03-20]. Dostupné online. Archivované 2014-09-14 z originálu.
  8. China Expects J-20 Stealth Fighter to Be Combat Ready in 2019 http://defense-update.com 2016-07-23
  9. Chinese Stealth Fighter Makes First Test Flight. The Wall Street Journal. Dostupné online [cit. 2011-01-23].
  10. WALL, Robert. J-20 Completes First Flight [online]. [Cit. 2011-06-30]. Dostupné online.
  11. China stealth fighter "appears" to have made second flight [online]. [Cit. 2012-08-21]. Dostupné online. Archivované 2011-08-31 na Wayback Machine
  12. "Chinese J-20 stealth fighter makes third flight; landing gears folded." China Defence Mashup, 5 May 2011.
  13. JOE, Rick. China’s J-20 Gets Another Upgrade [online]. thediplomat.com, 2023-08-01, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]