Čaka (okres Levice)
| Čaka | |
| obec | |
 Kostol sv. Jána Nepomuckého
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 179 m n. m. |
| Súradnice | 48°02′23″S 18°28′08″V / 48,039722°S 18,468889°V |
| Rozloha | 9,07 km² (907 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 720 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 79,38 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1287 |
| Starosta | Ľudovit Viglaš[3] (SNS) |
| PSČ | 935 68 |
| ŠÚJ | 502120 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | 421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Čaka 112 |
| E-mailová adresa | [email protected] |
| Telefón | 7735126 7735127 0903/649183 |
| Fax | 7735127 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Čaka | |
| Webová stránka: caka.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Čaka je obec na Slovensku v okrese Levice. V obci sa nachádza významné archeologické nálezisko čakanskej kultúry z mladšej doby bronzovej (názov kultúry je odvodený od názvu tejto obce).[4] [5]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]- Názvy častí obce – Lúčky, Kopalov, Pod Kopcom, More, Pod hájom, Nové vinice, Ibrihám, Bodorka a Konopnice.
- Názvy častí chotára – Gune, Sálašky, Pod kopcom, Hrúšie, Pirte, Dlhý vrch, Veľké pasienky, Malé pasienky, Diely zdola mlyna, Diely od hradskej, Armanské, Konopnice, Pallagy, Za hájom, Tialmaš a Pereš.
- Vinice – Čakanské, Málašské, Armanské a Pasienky.
- Lesy – kopec, Vrecko, tialmaš, Vajdasek (Vajdov klin) a Čakanský háj.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V minulosti administratívne patrila do Tekovskej župy, okresu Vráble. Po oslobodení bola začlenená do okresu Želiezovce v Nitrianskom kraji a od roku 1960 do okresu Levice, kraj Západoslovenský.
Obec Čaka patrí medzi významné archeologické lokality na Slovensku. Najstaršie osídlenie tohto územia datovali archeologické nálezy do obdobia neolitu. Rovnako tu boli zistené aj nálezy z eneolitu, doby bronzovej, ako aj sídliska z obdobia Veľkej Moravy.[5]
Prvá písomná zmienka o obci „Cheke“ je z roku 1287.[5]
V rokoch 1874 - 1894 tu pôsobil Martin Čulen, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej, ktorý má v obci pamätnú izbu a bustu. Je tu aj pochovaný. Medzi ďalšie významné osobnosti obce patria Jozefína Sablaková, Július Mesároš, Ľudovít Petrík, Matilda Schroifová-Mesárošová.
V rokoch 1950-1951 bola Archeologickým ústavom SAV preskúmaná mohyla v lokalite „Kopec“. Bojovnícky hrob z mladšej doby bronzovej bol zaradený do obdobia kultúry popolnicových polí a podľa charakteristických nálezov (hranená keramika napodobňujúca kovový lesk, bohatý výstroj a bohatá výzbroj bojovníka) sa stal základom k vyčleneniu samostatnej kultúry – čakanskej (čačianskej) kultúry.
V minulosti patrila administratíva do Tekovskej župy, okres Vráble. Po vojne bola začlenená do okresu Želiezovce a od roku 1960 do okresu Levice, Západoslovenský kraj.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1075 - Cej
- 12. storočie - Cheg
- 1287 - Cheke
- 1339 dve osady - Chekey a Ibrahám samota
- 1406 - Kischeke a Ibranföld
- 1447 - Cheke
- 1773 - Cžaka
- 1786 - Čsaka
- 1920 - Čaka
- 1939 - 1945 - Barscsek
- 1945 Čaka
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, trojloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1769. Stavebne bol upravovaný v roku 1823 a 1931, kedy bol rozšírený na trojloďový. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu murovaný chór. Súčasťou zariadenia je barokový oltár pochádzajúci zo zaniknutého kláštora Mariánska čeľaď. Ide o stĺpovú architektúru s centrálnym obrazom sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Po stranách sú umiestnené sochy apoštolov sv. Petra a Pavla. Bočné oltáre sú neobarokové z roku 1891. Klasicistická kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, z tohto obdobia pochádza aj kamenná krstiteľnica s dreveným vrchnákom.[6] Fasády sú členené lizénami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícka fara, obdĺžniková dvojtraktová jednopodlažná stavba v duchu neskorého baroka z obdobia okolo roku 1769. V roku 1823 bola upravovaná. Na fare pôsobil Martin Čulen.[7]
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1893.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Vladimír Jedľovský (* 1951), herec
- Martin Spano (* 1985), počítačový vedec, spisovateľ a futurológ
- Ján Várady (* 1818 – † 1872 ) kapitán honvédov, právnik, poslanec uhorského snemu
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Čulen (* 1823 – † 1894), rímskokatolícky kňaz, matematik, pedagóg
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Okres Levice. História [online]. Ústredný portál verejnej správy SR, [cit. 2013-02-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Čaka [online]. Ústredný portál verejnej správy SR, [cit. 2013-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Čaka - Kostol sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čaka (okres Levice)