Preskočiť na obsah

Územné nároky na Antarktídu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Územné nároky na antarkické územie podľa Antarktickej zmluvy:
     Argentína
     Austrália
     Čile
     Francúzsko
     Nový Zéland
     Nórsko

V súčasnosti vznáša územné nároky na územie v Antarktíde sedem rôznych štátov. Ich požiadavky sa dajú chápať ako formálne, pretože politický štatút Antarktídy upravuje Antarktická zmluva (konkrétne článok 4), ktorá bola uzavretá 1. decembra 1959 vo Washingtone a vstúpila do platnosti 23. júna 1961. Antarktická zmluva upravuje využívanie územia južne od 60° južnej zemepisnej šírky vrátane plávajúcich šelfových ľadovcov. Najdôležitejšími bodmi zmluvy sú mierová vedecká spolupráca, zákaz vojenského využitia a pozastavenie všetkých nárokov na suverenitu nad akoukoľvek časťou Antarktídy (na súčasných mapách sú aj naďalej vyznačované nároky jednotlivých krajín, ktoré nimi boli vznesené pred rokom 1959, pretože neboli zrušené, ale len pozastavené).[1]

Prehľad území

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky nárokované územia sú kruhové výseky kružnice so stredom na južnom póle a obvodom umiestneným rovnobežke 60° južnej zemepisnej šírky. Jedinou výnimkou je ostrov Petra I., ktorý netvorí takýto sektor. Občas sa k Antarktickému zmluvnému systému mylne priraďujú aj blízke subantarktické ostrovy severne od 60° j.z.š., ktoré tým nespĺňajú podmienky aby podliehali Antarktickej zmluve (Bouvetov ostrov, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Crozetove ostrovy, Kergueleny a Heardov ostrov a Macdonaldove ostrovy).

Územné nároky Spojeného kráľovstva, Čile a Argentíny sa prekrývajú. Na kontinente sa nachádza aj územie, ktoré si nikto nenárokuje. Ide o Zem Márie Byrdovej, ktorá sa rozkladá medzi Rossovou dependenciou a Čilským antarktickým územím. V minulosti si časť územia Antarktídy (Nové Švábsko) nárokovalo aj nacistické Nemecko.

Oficiálne nároky

[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka Názov teritória Nárokujúci štát Vymedzenie poludníkmi Rok Mapa
Adelina Zem Francúzsko Francúzsko od 142°E do 136°E [2] 1924
Argentínska Antarktída Argentína Argentína od 25°W do 74°W [3] 1943
Austrálske antarktické teritórium Austrália Austrália od 160°E do 142°E
od 136°E do 45°E [4]
1933
Čilské antarktické teritórium Čile Čile od 53°W do 90°W [5] 1940
Britské antarktické územie Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo od 20°W do 80°W [6] 1908
Zem kráľovnej Maud Nórsko Nórsko od 45°E do 20°W [7] 1939
Ostrov Petra I. 68°50′J 90°35′Z / 68,833°J 90,583°Z / -68.833; -90.583 [8] 1929
Rossova dependencia Nový Zéland Nový Zéland od 150°W do 160°E [9] 1923

Historické nároky

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Secretariat of the Artarctic Treatry [online]. The Antarctic Treaty, [cit. 2012-06-03]. Dostupné online. (anglický)
  2. La Terre Adélie (Antarctique) [online]. Terres australes et antarctiques françaises, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. Archivované 2012-07-01 z originálu. (francúzsky)
  3. ARGENTINA EN LA ANTÁRTIDA [online]. El Instituto Antártico Argentino, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (španielsky)
  4. Australian Antarctic History [online]. Australian Government, Australian Antarctic Division, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)
  5. FIJA TERRITORIO CHILENO ANTARTICO [online]. MINISTERIO DE RELACIONES EXTERIORES DE CHILE, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (španielsky)
  6. BRITISH ANTARCTIC TERRITORY TODAY [online]. Foreign & Commonwealts Office, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. Archivované 2011-03-12 z originálu. (anglický)
  7. Dronning Maud Land [online]. [Cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (norsky)
  8. Peter I Øy [online]. Norsk Polarinstitutt, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (nórsky)
  9. New Zealand and Antarctica [online]. [Cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Územní nároky na Antarktidu na českej Wikipédii.