Perečín

Perečín (Перечин – Perečyn)
mesto
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Перечин – Perečyn
Štát	Ukrajina
Región	Zakarpatská oblasť
Okres	Perečínsky rajón
Súradnice	48°44′00″S 22°28′00″V
Obyvateľstvo	7 000 (2006)
Časové pásmo	VEČ (UTC 2)
- letný čas	VELČ (UTC 3)
Poloha mesta na mape Ukrajiny
Poloha mesta na mape Zakarpatskej oblasti
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Perečín (ukr. Перечин – Perečyn; čes. Perečín; maď. Perecseny; nem. Peretschyn; rum. Perecin; poľ. Pereczyn) je mesto v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Leží na rieke Uh, neďaleko hraníc so Slovenskom. Je to partnerské mesto slovenského mesta Humenné.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Perečíne pochádza z roku 1427, status mesta má však až od roku 2004. Do roku 1918 patril v rámci Habsburskej monarchie k Zalitavsku (v Užskej župe). Na vtedajšie pomery išlo o nemalé sídlo, život tu bol ale ťažký. Až do roku 1691 bolo sídlo vlastníctvom šľachtického rodu Drugetovcov. Na prelome 17. a 18. storočia Perečín postihlo niekoľko pohrôm, napr. hladomor hneď v prvej dekáde 18. storočia. Rákociho povstanie situáciu nezlepšilo. Výsledkom bol pokles obyvateľov, keď tu zostalo žiť iba niekoľko málo rodín. Žili tu tiež Židia, z tejto doby sa do súčasnosti zachovala budova synagógy, hoci je využívaná na iný účel.

Od roku 1894 cez mesto vedie železnica Užhorod – Sianky – Ľvov. V tej dobe tu postavila nemecká spoločnosť prvú väčšiu továreň, ktorá tu z dreva spracovávala smolu a ďaľšie látky potrebné pre chemickú výrobu. V roku 1903 tu žilo cez 2 000 obyvateľov.

V rokoch 1918-1938 bolo mesto súčasťou Československa, ako jedno z najmenších okresných miest vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Miestny chemický závod získal od nemeckého vlastníka Československý štát a neskôr ho získala Živnobanka. Podnik bol modernizovaný až rokoch 1922 až 1923 elektrifikovaný. V rokoch 1928 až 1930 tu bola postavená obecná škola. V tom istom čase sem bola zavedená elektrina. Upravené bolo tiež aj koryto potoka. Počet obyvateľov sa zvyšoval len pomaly; do konca obdobia československej správy v oblasti dosiahol 2600 ľudí. V predvečer rozpadu druhej československej republiky tu prebiehali strety s jednotkami Karpatskej Síče. V rokoch 1939-1945 bol Perečín súčasťou Maďarska.

Po roku 1945 sa stal súčasťou Sovietskeho zväzu ako súčasť Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Na jeseň roku 1946 tu začali vychádzať regionálne noviny. Dňa 30. mája 1947 mu bol udelený štatút sídla mestského typu, od roku 1991 je súčasťou samostatnej Ukrajiny a až do 11. júna 2004, kedy mu bol udelený štatút mesta, bola sídlom mestského typu. V druhej polovici 20. storočia bol v Perečíne zriadený rozsiahly priemyselný závod (Lesochemický kombinát). V roku 2020 sa stalo súčasťou Užhorodského rajónu a stratilo postavenie centra správnej jednotky.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo sa hlási drvivou väčšinou k ukrajinskej národnosti. Roku 1989 tu žilo 7200 osôb a v roku 2022 6 477 obyvateľov.

Kultúra

V Perečine sa nachádza socha v regióne legendárneho poštára Fjodora Feketu. Stoja tu aj dva pravoslávne kostoly.

Školstvo

V Perečíne sa nachádza gymnázium a ďalej veľká internátna škola.

Doprava

Z Perečína vedie regionálna cesta č. R39 z Užhorodu do Sambiru (v centrálnej Ukrajine), ktorá vedie cez Užocký priesmyk. Mestom tiež vedie aj železničná trať zo Sambiru cez Užocký priesmyk do Užhorodu. Na nej sa nachádza jediná stanica v Perečíne. Na trať je napojený aj areál bývalého Lesochemického kombinátu.

Galéria

• 
  Socha Fjodora Feketu
• 
  Katolícky kostol sv. Augustína
• 
  Synagóga v Perečíne, kedysi
• 
  Synagóga v Perečíne, dnes

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Perečín na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perečín