Ninurta

Asýrsky kamenný reliéf z chrámu Ninurta v Kalhu (Nimrude), zobrazujúci boha s bleskami prenasledujúceho Anzua, ktorý ukradol tabuľku osudov z Enlilovej svätyne (Austen Henry Layard Monumenty Ninive, 2nd Series, 1853)

Ninurta, známy aj ako Ninĝirsu, je staroveký mezopotámsky boh spojený s poľnohospodárstvom, liečiteľstvom, lovom, právom, zákonníkmi a vojnou, ktorý bol prvýkrát uctievaný v ranom Sumeri. V najstarších záznamoch je bohom poľnohospodárstva a liečiteľstva, ktorý lieči ľudí z chorôb a oslobodzuje ich z moci démonov. V neskorších dobách, keď sa Mezopotámia viac militarizovala, sa stal vojnovým božstvom, hoci si zachoval mnohé zo svojich predchádzajúcich poľnohospodárskych atribútov. Bol považovaný za syna hlavného boha Enlila a jeho hlavným kultovým centrom v Sumeri bol chrám Ešumeša v Nippure. Ninĝirsu si uctil kráľ Gudea z Lagašu (vládol v rokoch 2144 – 2124 pred Kr.), ktorý v Lagaši prestaval Ninĝirsuov chrám. Neskôr si Ninurta obľúbili Asýrčania ako hrozivého bojovníka. Asýrsky kráľ Aššurnasirpal II. (vládol v rokoch 883 – 859 pred Kr.) mu postavil mohutný chrám v Kalhu, ktorý sa odvtedy stal jeho najdôležitejším kultovým centrom.

V epickej básni Lugal-e Ninurta zabíja démona Asaga pomocou svojho hovoriaceho palcátu Šarúra a používa kamene na vytvorenie riek Tigris a Eufrat, aby boli užitočné na zavlažovanie. V básni, ktorá sa niekedy označuje ako „sumerská Georgica", Ninurta poskytuje poľnohospodárom rady. V akkadskom mýte bol bojovníkom bohov proti vtákovi Anzúovi po tom, ako ukradol jeho otcovi Enlilovi Tabuľku osudov, a v mýte, na ktorý sa odkazuje v mnohých dielach, ale ktorý sa nikdy úplne nezachoval, zabil skupinu bojovníkov známych ako „Zabití hrdinovia". Jeho hlavnými symbolmi boli sediaci vták a pluh.

Predpokladá sa, že Ninurta bol inšpiráciou pre postavu Nimróda, „mocného lovca", ktorý sa spomína v spojení s Kalhuom v Knihe Genezis, hoci tento názor bol spochybnený. Môže sa spomínať aj v Druhej knihe kráľov pod menom Nisroch. V 19. storočí boli asýrske kamenné reliéfy okrídlených postáv s orlími hlavami z chrámu Ninurta v Kalhu bežné, ale mylne, identifikované ako „Nisroch" a objavujú sa v dielach fantastickej literatúry z tohto obdobia.

Uctievanie

Možná podoba mesta Kalhu, hlavného kultového centra Ninurtu v Asýrskej ríši, z roku 1853, na základe vykopávok britského archeológa Austena Henryho Layarda v 40. rokoch 19. storočia

Ninurta uctievali v Mezopotámii už v polovici tretieho tisícročia pred Kr. starí Sumeri a je jedným z najstarších doložených božstiev v tomto regióne. Jeho hlavným kultovým centrom bol chrám Ešumeša v sumerskom mestskom štáte Nippur, kde bol uctievaný ako boh poľnohospodárstva a syn hlavného boha Enlila. Hoci pôvodne mohli byť samostatnými božstvami, v historických dobách bol boh Ninĝirsu, ktorý bol uctievaný v sumerskom mestskom štáte Girsu, vždy identifikovaný ako miestna podoba Ninurta. Podľa asýriológov Jeremyho Blacka a Anthonyho Greena sú osobnosti týchto dvoch bohov „úzko prepojené." S úpadkom významu mestského štátu Girsu sa Ninĝirsu čoraz častejšie označoval ako „Ninurta", ktorý sa vyznačoval predovšetkým agresívnym, vojnovým aspektom svojej povahy.

V neskorších časoch sa Ninurta vďaka svojej povesti neľútostného bojovníka stal medzi Asýrčanmi nesmierne obľúbeným. Koncom druhého tisícročia pred Kr. mali asýrski králi často mená, ktoré obsahovali meno Ninurta, ako napríklad Tukulti-Ninurta („Ninurtov dôverník"), Ninurta-apal-Ekur („Ninurta je dedičom [Ellilovho chrámu] Ekur") a Ninurta-tukulti-Aššur („Ninurta je dôverníkom boha Aššúra").

Po presťahovaní hlavného mesta Asýrie z Kalhu začal význam Ninurta v panteóne klesať. Sargon II. uprednostňoval boha Nabú, boha pisárov. Napriek tomu Ninurta stále zostal dôležitým božstvom. Aj po odchode asýrskych kráľov z Kalhu ho obyvatelia bývalého hlavného mesta naďalej uctievali, nazývali ho „Ninurta sídliaci v Kalhu".

Mytológia

Po bohyni Inanne sa Ninurta objavuje pravdepodobne vo viacerých mýtoch než ktorékoľvek iné mezopotámske božstvo.V sumerskej básni Lugal-e, známej aj ako Ninurtove výčiny, démon známy ako Asag spôsobuje choroby a otravuje rieky. Ninurta sa postaví Asagovi, ktorého chráni armáda kamenných bojovníkov. Ninurta Asaga a jeho vojsko porazí. Potom Ninurta usporiada svet, pričom kamene z porazených bojovníkov použije na stavbu hôr, ktoré navrhne tak, aby sa všetky potoky, jazerá a rieky vlievali do riek Tigris a Eufrat, čím sa stanú užitočnými na zavlažovanie a poľnohospodárstvo. Ninurtova matka Ninma zostúpi z neba, aby zablahoželala svojmu synovi k víťazstvu, Ninurta jej venuje kamennú horu a premenuje ju na Ninhursag, čo znamená „Pani hôr". Nakoniec sa Ninurta vracia domov do Nippuru, kde ho oslavujú ako hrdinu. Tento mýtus spája Ninurtovu úlohu bojovného božstva s jeho úlohou poľnohospodárskeho božstva.

V mýte o Anzúovi a Tabuľke osudov je Anzu, obrovský obludný vták. Enlil poveruje Anzúa strážením svojej svätyne, ale Anzú ho zradí a ukradne Tabuľku osudov (posvätnú hlinenú tabuľku patriacu Enlilovi, ktorá mu udeľuje jeho moc), zatiaľ čo sa Enlil pripravuje na kúpeľ. Rieky vyschnú a bohovia strácajú svoju moc. Bohovia pošlú bohov, ktorí zlyhajú, až nakoniec boh Ea navrhne, aby bohovia poslali Ninurtu, Enlilovho syna. Ninurta sa postaví Anzúovi a porazí ho.

Pozri aj

• Náboženstvo Sumeru

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ninurta

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ninurta na anglickej Wikipédii.