Vojak

	Vojak
Usmievajte sa, vyletí vtáčik... či?

Vojak je výraz, ktorým sa označuje ozbrojený, vytrénovaný človek (chuť vojaka zabíjať nepriateľov sa nazýva morálka), ktorý je platený ako jeden z členov armády. Väčšinou takúto armádu platí nejaký štát. A keď neplatí, tak si armáda peniaze niekde zoženie, rabovaním, prevratom a p.

Za vojaka sa teda nepovažuje každý ozbrojenec, ktorý slúži do roztrhania tela, lebo to by bol mohlo byť mylné tvrdenie. Takýto človek by celkom ľahko mohol byť blázon, alebo (čo je ešte horšia diagnóza) aj terorista. Za teroristu sa všeobecne považuje aj vojak v štáte, ktorý okupujú vojská USA, OSN, či NATO. Sú to tie štáty, kde ich obyvatelia, ale aj vláda nechcú chápať výhody dementkracie.

Vznik vojakov

Potrebu vytvorenia profesie vojaka vyvolala už prvotná existencia nadmerného vlastníctva majetku, či osôb (tzv ovcí) a potreba ochraňovať si ho, či ich. Znamená to asi toľko, že ak chcel niekto byť bohatým musel byť aj ozbrojený. Ideálne bolo ak sa mu podarilo nájsť nejakého idiota, ktorý bol ochotný sa dať za jeho bohatstvo aj zabiť.

Dobré bolo ak bola zásoba idiotov väčšia. Väčšia zásoba oddaných ozbrojených idiotov a majetku sa nazýva „moc veľká“ (alebo aj „veľká moc“). Vznikla armáda bojovníkov, ich mocný vodca, čo boli prvé zárodky politiky. Spočiatku si vodca bral na pomoc aj niekoho, koho síce nikto nevidel, ale zato ho repšpektoval. Ten niekto sa volal všelijako, no povolaním bol Boh. Spočiatku sa aj tých bohov vyskytovalo viacej.

Postavenie armády v krajine

Pozícia armády v krajine je nasledovná:

• Boh
  • Panovník (teraz aj prezident)
    • Armáda
    • Vláda
    • Policajti

Na Slovensku sú v súčasnosti vojaci na to, aby niečo bolo a okrem toho na hovno. Je to preto, lebo po roku 1989 sme sa predrali do NATO a to povedalo, že armáda Slovákom je načo, z čoho vyšlo, že nahovno. Však majú NATO.

Ruská armáda

V iných štátoch majú vojaci strategický význam napríklad o takom Rusku sa hovorí, že v továrňach robia iba ženy a muži sú v krajine na to, aby nosili uniformy. Ktorí muži nenosia uniformy, tí sú oligarchovia, mafiáni, politici, alebo baníci.

Socialistická ľudová armáda

Armády socialistických štátov nepozostávali prevažne z profesionálnych vojakov, naopak, dotiahli do absolútna myšlienku tzv. brannej povinnosti platiacej pre každého muža nad 18 rokov, a to, na rozdiel od väčšiny ostatných krajín, aj v časoch mieru. Boli teda kurevsky veľké. Začínalo to tým, že v stanovenom dátume dostal každý mládenec (teda nie iba René), ktorý v tom roku dovŕšil 18, úradné predvolanie na tzv. odvod. Väčšinou to bola prvá zásielka "do vlastných rúk", ktorú mladý muž vo svojom živote videl. Na odvode sa pred odvodovou komisiou zišlo pokokot rovnakých nešťastníkov a v čomsi pripomínajúcom pásovú výrobu podstúpili prevažne lekárske preverenie svojej schopnosti plniť si svoju najčestnejšiu povinnosť. V komisii boli aj ženy a asi aj buzeranti, na sexuálne obťažovanie sa vtedy nehralo. Len pár šťastlivcov bolo uznaných neschopnými a dostali tzv. modrú knižku. Ostatným bola vtedy založená šedá knižka vojenská.

"Že nevidíte? Ani minister národnej obrany dobre nevidí a plní si svoju povinnosť!!! Trenírky pod kolená, predkloniť sa, kolená od seba! Schopný, odvedený!"

- Kpt. Mudr. Dub

"Súdruh kapitán, to ste mi mohli aj do očí povedať..."

- Odvedenec

Potom už mladý muž čakal na povolávácí rozkaz. Jediným automatickým dôvodom na odklad bolo štúdium, z rodinných dôvodov bolo možné o odklad požiadať, ale nie každému bolo vyhovené. Po maturite alebo skončení učňovky dostala väčšina (sociálna práca ani environmentálny manažment sa vtedy nedali študovať) mladých mužov povolávací rozkaz, zvyčajne na opačný koniec Československa, ktorý mu hovoril, kam sa má 1. októbra alebo 1. apríla dostaviť. Vlakový lístok mu bol vydaný zdarma, predavačky lístkov boli na udalosť dobre pripravené. Pripravení boli aj "osožáci" (ozbrojená stráž železníc), pretože vo vlakoch sa nahromadilo plno nešťastníkov lúčiacich sa na dva roky so slobodou. Vysokoškolákom bolo toto na pár rokov odoprené, aby im nebolo ľúto, dva roky mávali jeden deň v týždni tzv. vojenskú katedru, kde popri mašírovaní po buzeráku učili aj za veliteľov. Na záver im zorganizovali mesačné "záverečné sústredenie" aj so skúškami, na základe ktorých im potom udelili hodnosť: trojka slobodník abstinent absolvent, dvojka desiatnik absolvent, jednotka čatár absolvent. Aby ich každý ľahko rozoznal (a teda príliš neposlúchal), frčky na výložkách im boli umiestnené medzi tzv. koľajnice. Tie bývali kedysi urobené zo šnúry, takže ich všetci volali špagátmi (familiárne "špagy"), neskôr boli plechové, ale názov už ostal.

Obe skupiny sa v daný deň dostavili na vojenské útvary, kde boli behom pár sekúnd ostrihaní, skontrolovaní lekármi, zaočkovaní vakcínou "sto v jednom" civilné veci im boli odobrané a poslané domov, nafasovali otvárač na konzervy, ešus a ďalšie potrebné veci, modré tepláky, vychádzkovú aj pracovnú uniformu, ... S týmto bohatstvom, za ktoré boli finančne zodpovední, sa dostali na izby so železnými poschodovými posteľami a plechovými nočnými stolíkmi, ktoré si mohli (museli, ak nechceli aby im mazáci všetko ukradli) uzamknúť visacími zámkami prinesenými z domu. Potom zaznel výkrik "nástup na humus" a odpochodovali do jedálne. Týmto začal tzv. prijímač, v ktorom sa záklaďáci učili (veľmi intenzívne) pochodovať, šoféri mali pomerne dlhý "krátkodobý vodičský kurz" (skratka KŘK) a po večeroch sa dozvedali, že nesmú nosiť tepláky s rozopnutým zipsom (na to mali právo len mazáci), a že budú mazákom slúžiť pod heslom "mladý vojak stíha".

Časť vojakov sa naozaj učila aj bojovať (obsluhovať nejakú zbraň, dokonca na cvičeniach), časť však mala jedinú úlohu nejako sa postarať o vlastnú jednotku. Tá druhá časť strávila celú službu natieraním, varením, upratovaním (rajóny, občas zvané aj kartágo), opravovaním áut, ktoré si sama pokazila a p. K tomu raz do mesiaca vystrelila šesť nábojov na strelnici a chodila do služieb (stráž, dozor v autoparku, dozor na rote a útvare, ...). A k tomu šikan od mazákov, svetielko na konci tunela, že raz sa aj mladý vojak stane "starým psom" a potom vráti novým mladým.

Dnes sa niektorým mladým mužom zdá, že im vyššie opísané chýba.

Zo života

Ruský vojak zakričí cez čínsku hranicu:

„Hej, poďte stotisíci vojaci bojovať so mnou tam za kopec!“

Ide stotisíc Číňanov, bitka, ticho... o pol hodinu sa vráti ruský vojak:

„Hej, poďte stotisíci vojaci bojovať so mnou tam za kopec!“

Zase ide stotisíc Číňanov, bitka, ticho... zas o pol hodinu ruský vojak príde a kričí:

„Hej, poďte stotisíci vojaci bojovať so mnou tam za kopec!“

Už zase chce ísť stotisíc číňanov, ale spoza kopca vylezie dobitý, ale ešte živý číňan:

„Dajte pozor chalani. Je to pasca, sú dvaja (prvočíslo!).“

	Remeslá
	Autobusár ■ Celebrita ■ Doktor ■ Geológ ■ Hajzel ■ Hasič ■ Herec ■ Influencer ■ Kamionista ■ Kuriér ■ Manažér ■ Novinár ■ Policajt ■ Politik ■ Posranec ■ Prezident ■ Profesor ■ Prostitútka ■ Pápež ■ Podnikatel ■ Redaktor ■ Revízor ■ Spevák ■ Spisovateľ ■ Starosta ■ Šofér ■ Vedec ■ Vekslák ■ Vojak ■ Zlatokopka ■ Zolotechnik