Uchotrávka zelená

Uchotrávka zelená (niekedy aj Puchotrávka zelená, lat. Lafeta aromata) je vysoko cenená jedlá huba, vyhľadávaná širokou komunitou hubárov. Parazituje na živom tkanive, kde vytvára husté trsy. V odbornej literatúre sa často uvádza pod politicky korektným menom „atletická noha“.

Výskyt

Vyskytuje sa na nohách ľudí so slabou hygienou (houmlusáci), ktorí si svoje nohy neumývajú pravidelne. Podhubie je aktívne počas celého roka, koncentrované na miestach ako kúpaliská, telocvične, šatne a podobne.

Vývojové štádiá

Finálne štádium uchotrávky zelenej, plodnica, sa vytvára za veľmi špecifických podmienok. Vyskytuje sa len u najväčších humusákov, ktorí si svoje fety neumyli aspoň dva až tri roky. Ku svojmu vývoju potrebuje uchotrávka telesnú teplotu (čo humusáci majú), a spotené nohy. Dôležitou podmienkou pre vývoj je nevyzúvať sa príliš často, podľa možností nikdy.

Samcom uchotrávky zelenej je ucholak zelený.

Vzhľad

• Podhubie - biela šupinatá štruktúra, pripomínajúca ovracanú pavučinu.
• Plodnica - široká stopka zelenej farby v tvare vibrátora.
• Hlúbik - je v tvare žaluďa. Vytvára trsy, ktoré dosahujú priemer aj 5 metrov.
• Výtrusy - mikroskopickej veľkosti. Ich prítomnosť prezrádza zápach zdochnnutého tchora.

Zber

Zber uchotrávky je technicky náročnou procedúrou. Najdôležitejšou fázou je prvá - lokalizácia. Na toto sa v minulosti používali psi a dokonca svine. Ak nemáme doma sviňu, je potrebné mať dobrý čuch (ak má hubár bronchitídu, mal by radšej ostať doma, aj keď najťažšie prípady uchotrávky zacíti aj mŕtvy), a skúsenosti s jednaním s ľuďmi. V každom pracovnom alebo vojenskom kolektíve sa nachádza aspoň jeden humusák. Väčšinou je to osoba, ktorú všetci z kolektívu poznajú a vyhýbajú sa mu.

Po lokalizácii humusáka nasleduje ďalšia fáza - vyzutie. Toto je možné uskutočniť dvoma spôsobmi:

1. dohovorom - ak je humusák ochotný vyzuť sa (toto je väčšinou nemožné, nakoľko humusáci len veľmi neradi menia svoje hygienické návyky)
2. násilím - Toto je najlepšie vykonať počas spánku (humusáci sa radi zašívajú na pracovisku), použitím uspávacieho prostriedku (ako sedatívum môžeme požiť starú ponožku od iného humusáka) a lepiacej pásky na zafixovanie humusáka o podlahu.

Potom nasleduje samotný zber. Tu sa odporúča založiť si plynovú masku a gumenné rukavice. Odstránime topánky humusáka. Toto treba vykonať veľmi opatrne, nakoľko je topánka plná plodníc uchotrávok. Tieto sú pod tlakom topánky stlačené, a po uvoľnení zvyčajne vystrelia do všetkých strán. Z tohoto dôvodu je veľmi vhodnou súčasťou výbavy hubára pyrotechnický odev. Po explózii uchotrávok (ak ju prežijeme), odrežeme uchotrávky ostrým nožom. Dbáme pri tom o to, aby sme nechali v humusákovej nohe dolnú časť plodnice, a tým nerozrušili podhubie a zanechali nohu pre iných hubárov.

Transport

Huby uložíme do plastového vrecka (na rozdiel od ostatných húb), aby sme sa neprezradili počas prenosu (hrozí nám vysoké riziko prepadnutia, nakoľko uchotrávky sú drahšie než urán), a nenápadne sa vytratíme z miesta. Ak stretneme iných hubárov na mykologickej vychádzke, tvárime sa, že ideme z rýb a nič sme nechytili. Na otázku, čo to máme vo vreci, odpovedáme: „Seno pre škrečka“.

Využitie

Uchotrávka zelená je hospodársky vysoko cenená huba. Vďaka svojej aróme je používaná ako korenina. Je tiež prísadou do plesnivého syra a pochutiny známej ako olomoucké syrečky. Uchotrávky je ale potrebné poriadne tepelne spracovať.

Po skonzumovaní tepelne nespracovaných plodníc nastáva inkubačná doba v dĺžke 2-5 dní, v závislosti od množstva zjedených uchotrávok, a nastáva otrava. V prvej fáze sú to príznaky ako dávenie, vracanie zelenej tekutiny a veľmi rýchla sračka. Potom nastáva fáza, keď sa toxíny dostanú do mozgu a spôsobia halucinácie. Postihnutý si myslí, že je nejaká známa osobnosť (Braňo Mojsej a podobne), a začína mať divné záľuby: začína počúvať hudbu od interpretov ako Gladiator, Paľo Habera a podobne. Neskôr nastáva kompletná strata zdravého rozumu až politický spôsob myslenia. Zhruba mesiac po skonzumovaní uchotrávky (zvyčajne v noci), vyrastie postihnutému z análu obrovská plodnica v tvare stoporeného cencúľa (stalaktit), ktorá je teplá na dotyk vplyvom chemických reakcií v jej vnútri. Nastáva výbuch o sile hirošimskej bomby a zaplavenie širokej oblasti rádioaktívnymi výkalmi. Rada na záver- nejedzte nič surové.