Obec
|
Dedina |
|---|---|
| |
| Typická dedinská stavba | |
Obec (Dedina) je základnou obývanou jednotkou, na ktorej bývajú ľudovia. Niektorí zvrátenci pomenovanie obec dávajú všeobecne aj na mestá, odporúča sa ho ale rozlišovať, viď napr. Združenie mier a ovcí Slovenska.
Na Slovensku je v súčasnosti podľa výpočtov vedcov (lokálbádateľov) 2 753 dedín. V tomto počte sú zarátané aj štyri vojenské obvody. Vojenský obvod Javorina bol zrušený a Chuck Norris rozhodol, že na jeho území vraj vznikne obec Ľubické Kúpele. Okolo obcí sa nachádzajú usadlosti ľudí, ktorí sa vysrali na to mať veľa susedov nazývané aj samoty, lazy, či kopanice.
Administratívne členenie[upraviť]
Vodcom dedín býva spravidla volený starosta, alebo jeho žena, prípadne klan (známy aj ako staroklan) spomenutých osôb. Pod starostu patrí jeho pokladníčka, ktorá sa stará aj o obecné peniaze a rozprávanie do obecného rozhlasu. Okrem tohto hlavného zastúpenia sú k obecnému zastupiteľstvu pridelení aj volení komunálni (Pozor! nemýliť si s hanlivým prídavným menom, ktorého význam niekedy obsiahne) poslanci. Títo poslanci rozhodujú o obecnom rozpočte, ktorý získavajú od štátu a za daní od obyvateľov obce. V menej osídlených obciach sú poslancami všetci ešte mysliaci občania.
K obecnému mančaftu patria aj nezamestnaní na verejnoprospešných prácach, ktorí niekedy aj robia, ďalej miestne športové oddiely, ktoré hrávajú rôzne športy, najčastejšie futbal. O fungovaní dedinských futbalových líg (jablčné ligy) rozhodujú futbaloví rozhodcovia, futbaloví funkcionári a v minulosti aj pán Wänke.
Hospodárstvo[upraviť]
Na dedinách sa ľudovia väčšinou zaoberajú rôznymi druhmi sedliačenia a pálením špiritusu. Preto sú títo obyvatelia nazývaní aj „sedliaci“.
V Blave sú sedláci všetci, ktorí nie sú rodení v tejto najväčšej dedine Slovenska. Toto pomenovanie pre obyvateľov dedín preniklo aj na ďalšie tzv. slovenské mestá. Je to paradox, lebo demografický vývoj väčšiny slovenských miest bol podmienený stavaním králikární, ktoré sú hrdo nazývané aj panelové domy pre presídlencov z dedín, ktorí, ak sa nechceli hrabať v hline, alebo kydať v maštali, niekde za prácou ísť museli.
Intravilány obcí a demografia[upraviť]
Na rozdiel od miest je na Slovensku vysoké percento dedín riešených tak, že na ich predmestí (okrajoch) sa nachádzajú štylizované slumy menej prispôsobivých občanov, najčastejšie rómov. V slovenských mestách bývajú tieto slumy pre zmenu rovnomerne rozložené podľa budov, niekedy podľa jednotlivých obytných jednotiek susedov v panelákoch. V niektorých prípadoch sa na Slovensku toto spolunažívanie v rámci susedských vzťahov rieši príliš radikálne až patologicky. Z niektorých týchto riešení vznikajú na Slovensku štátne smútky.
Centrum ideálnych obcí spravidla tvorí rínok, autobusová zastávka, kostol, prípadne zvonica (odboren: turnička), obecná studňa, obecný úrad, kultúrny dom, obchod a krčma.
Na rínku ideálnej obce sa pohybujú stabilní maskoti týchto centier (uvítací výbor): aspom jeden obecný blázon, jeden či dvaja ožrani (keď sa práve bijú, je všetko O.K.), pred krčmou sedia na lavičke dvaja traja chlapi v dôchodku, ktorí by mali mať v ruke jeden krígeľ, alebo fľašu, a pred obchodom stoja dve, alebo tri babky práve preberajú dôležité obecné veci.
Okolo centra obce sa nachádza jedna až viac ulíc, kde žijú viacej prispôsobiví ľudia, ktorí si v rámci susedských a sexuálnych vzťahov niekedy robia napriek, inokedy aj dobre.
Mládež[upraviť]
K správnej obci by mala patriť aj mládež, ktorá sa združuje a stretáva na rôznych zábavách, kde si môže omladina susedných obcí klásť po papuli, sexovať, učiť sa chlastať, v modernej dobe aj fetovať a niekedy si spolu aj zatancujú. Z týchto stretnutí vznikajú aj nejaké tie počatia, ktoré majú za následok svadby. Správne dedinské svadby sú tie, kde sa aj nevesta pobije. V každej správnej obci by nemal chýbať výstavný kultúrny dom (Kulturhaus).
Extravilány dedín[upraviť]
Okolie ideálnych slovenských dedín býva obklopené poliami, lesmi a niekde aj kopcami. Tieto územia väčšinou nepatria dedinám, al sú vo vlastníctve tzv. farmárov, štátu, medveďov a panstva, ktoré si obľúbilo poľovačky.
Lesy obhospodarujú aj spomínaní menej prispôsobiví občania, ktorí sa starajú o stromy. Tie stromy, ktoré majú pod opaterou poznáme podľa toho, že majú priemer kmeňa do 20 cm, výšku okolo jedného metra a žiadnu korunu. Menej prispôsobiví občania sa starajú aj o úrodu farmárov, hlavne o kukuricu, zemiaky a rôznu zeleninu a ovocie. S obilím a repkou si zatiaľ nevedia poradiť, pretože si vyžadujú veľký vklad ľudskej práce.
