Politika
|
Politika |
|---|---|
| |
| Pamätný výrok Václava Havla. | |
"Otrokársky systém určite nie je ideálny, ale zatiaľ nikto nič funkčejšie nevymyslel."
Politika je spôsob podnikania, ktorým sa dá organizovane a oficiálne dostať k peniazom, ktoré od poctivých pracujúcich lúpi štátny byrokratický systém pod názvom dane. Systém podľa ktorého každý povie iba to čo môže.
Predmet podnikania[upraviť]
V štandardných tzv. demokratických štátoch je od ich ovčanov vyberaný na daniach a odvodoch viac ako 60% oficiálnych príjmov. Jedná sa o miliardy. Sú to peniaze, ktoré sú brané formou buď alebo: „buď ich dáš, alebo ak ťa nachytáme, že nie pôjdeš do väzenia“. Také miliardové výpalné. K týmto peniazom sa snažia dostať marketingové organizované skupiny, ktoré sa nazývajú politické strany. Člen, teda aj najmenšia jednotka takejto organizovanej skupiny, ktorá sa zaoberá týmto prepieraním peňazí sa nazýva politik.
|
Chvíľka poézie: „Škoda jen, že při tom hovnu kousek novin neležel znal bych aspoň politiku k níž jeho pán náležel“ |
Teória[upraviť]
"V kapitalizme bol človek vykorisťovaný človekom, zatiaľčo v socializme je to naopak!"
- súdr. Novák - na podnikovej schôdzi
V súčasnosti pre oblbnutie voliča existujú tri základné politické prístupy:
- Pravica funguje asi nasledovne (ekonomický príklad v Sk*):
- Bohatí majú miliardy, priemerná mzda je 20000 Sk, zarábate 10000 Sk, z toho 2000 Sk pošlete štátu, ktorý vám dá za to veľké tudle. Takže dokopy máte 8000 Sk.
- Ľavica funguje takto (tiež ekonomický príklad v Sk*):
- Bohatí neexistujú, priemerná mzda je 25000 Sk, zarábate 20000 Sk, z toho 15000 Sk pošlete štátu, ktorý vám dá za to 3000 Sk. Takže dokopy máte 8000 Sk.
- Nezávislí fungujú na princípe závislosti od pravice, alebo ľavice, alebo aj aj.
* Poznámka: konverzný kurz €ura voči Sk, bol v roku 2009 30,1260 SKK/EUR. Konverzný kurz Slovenskej koruny voči €uru, ktorý je pripravený pre prechod na túto menu v budúcnosti nebol ešte zatiaľ zverejnený (koniec roku 2010).
Prax[upraviť]
Na získavanie voličov je politika ľavice a pravice zameraná cez manipulovanie verejnej mienky. Vychádza to z praxe, že nie je pravdou, že sa k moci dostáva ten lepší, ale ten, ktorý na svoju kampaň minie väčší objem peňazí a ten, ktorý má na svojej strane vrcholných predstaviteľov šou biznisu, ktorí sú v podstate zamestnancami mediálnych magnátov a finančných skupín vlastniacich vplyvné médiá: televíziu, rádiá, filmové spoločnosti a v poslednej dobe sa do popredia dostávajú vlastníci a prevádzkovatelia verejných internetových serverov: fejsbúk, azet, google, Youtube a hlavne Necyklopédie. Hlavným nástrojom ovplyvňovania politického názoru verejnosti je šírenie sympatických názorov, ktoré sa v skrátenej forme nazýva populizmom.
Politika je teda regulárny nástroj, ktorý pomáha bohatým získavať naspäť spolu s úrokmi všetky peniaze, ktoré štátu neoficiálne venovali. Finančné skupiny nie sú vždy súrodé a aby vo voľbách pokryli celé spektrum obyvateľstva rozdeľujú oficiálnu politiku na dva základné druhy politiky, ktoré prezentujú navonok odlišné záujmy. Toto sa dnes deje pomocou volieb, čo je činnosť, ktorej názov je odvodený od slova vôl.
Ľavica[upraviť]
Ľavicový populizmus sa oháňa záujmom o ovčana a využívaním príjmov štátu pre jeho sociálne istoty. Ľavičiar prehlasuje, že chce brať silným, aby sa priamo postaral o slabých. Ide o tzv. „Jánošíkov komplex“. Logicky z toho vyplýva, že za najslabšieho považuje seba a svojich straníckych kolegov a tých, ktorí činnosť jeho strany financujú. Ľavicové politické strany vo vláde rady produkujú tzv. štátne zákazky na prelievanie štátnych peňazí do svojich vreciek.
Ľavicová politika je založená na braní peňazí:
- vo forme pokút, daní a odvodov od ovčanov a podnikateľov
- reguláciou cien monopolných podnikov, ktoré sú v majoritnom vlastníctve štátu
- na podporu podnikania spravidla serie, alebo hľadá spôsob, ako regulovať príjem podnikateľov tak, aby od nich získal maximum pre štát
- ľavicoví politici hľadia na to, aby sa ich vrecká počas ich vládnutia plnili a nikdy nebudú mať dosť.
Za svoj neúspech sa ľavica vždy vyhovára:
- na predchádzajúcu vládu, ktorá ožobráčila ovčana natoľko, že to ľavica nestihla dať do poriadku
- na nasledujúcu vládu, ktorá ovčanom vezme blahobyt, ktorý už-už mal nastať
Pravica[upraviť]
Pravicový populizmus sa oháňa tým, že to čo vlastní štát nefunguje a je nahovno. Súkromný vlastník sa určite rád postará aj o chudobných a to lepšie, než by to urobil štát. Má svoje vlastníctvo na to aby robil tzv. „charitu“. Pravicová vláda má teda tendenciu všetko rozpredať súkromným vlastníkom, ktorí podporujú pravicové politické strany. Títo vlastníci, nakoľko sa vlády striedajú, sa nikdy nestihnú mať tak dobre, aby si mohli dovoliť postarať sa o všetkých chudobných zamestnancov. Pravicové politické strany vo vláde tiež rady produkujú tzv. štátne zákazky na prelievanie štátnych peňazí do svojich vreciek.
Pravicová politika je založená na braní peňazí:
- vo forme pokút a daní od ovčanov a podnikateľov
- privatizovaní existujúceho štátneho majetku za provízie, alebo svojim sponzorom
- na podporu podnikania spravidla serie, no súkromné podnikanie je v súlade s hlavným záujmom pravicovej politiky: „pomôž si ovčan sám, možno aj pánboh ti pomôže...“ nedostatky v príjmoch si korigujú neprehľadným daňovým labyrintom.
- pravicoví politici hľadia na to, aby sa ich vrecká počas ich vládnutia plnili a nikdy nebudú mať dosť.
Za svoj neúspech sa pravica vždy vyhovára:
- na predchádzajúcu vládu, ktorá nechala po sebe dlh, ktorý pravica znižuje tým, že pokračuje v zadlžovaní
- na nasledujúcu vládu, ktorá zničí všetky reformy, ktoré oni tak krvopotne pripravili
Úspechy nasledujúcej vlády pravica vždy pripisuje:
- svojim reformám, ktorých blahodárne účinky sa prejavia vždy až keď vládne ľavica
- tomu, že nová vláda pokračuje v zadlžovaní, hoci by už nemusela
Zhrnutie[upraviť]
V podstate u politických strán nezávisle od toho, či je to ľavica, alebo pravica ide o to isté o čo ide väčšine ľudí: o moc a majetok.
Politický extrémizmus[upraviť]
V histórii, ale v súčasnosti je mnoho príkladov toho, že žiadna politická strana v čele štátu nie je pre svet užitočná.
Extrémna pravica[upraviť]
Najznámejším prípadom extrémnej pravice je nacizmus. Každý štát má vo svojom politickom spektre stranu, ktorá má ambície zakladať svoje populistické vyhlásenia na právach určitého národa. V podstate je to hovadina, lebo každý ľudo nezávisle na tom aký jazyk používa potrebuje k svojmu životu to isté: žrať, srať, mať kde bývať a plodiť potomstvo. Sú to základné potreby, ktoré si žiada každý živočích.
Chuji, ktorí to s pravicovým extrémizmom niekde dotiahli sú: Hitler, Mussolini, Pinočet...
Príkladom extrémnej pravice, ktorá sa túla po uliciach a otŕča svoje vyholené palice verejnosti sú skíni.
Extrémna ľavica[upraviť]
Najznámejšími predstaviteľmi extrémnej ľavice sú komunisti. V svojej starostlivosti o blaho ovčana to komunistické režimy dotiahli až do gulagov a starostlivosť a obydlia pre neprispôsobivých ovčanov, ktorí si z celého konzumného spôsobu života ponechali iba nárok na konzum.
Extrémne ľavicové systémy fungujú v Severnej Kórei, Kube, ale najväčšie hviezdy ľavice žiarili v ZSSR, ČSSR, NDR, Vietname a Číne...
Filozofiou najextrémnejšej ľavice je právo každého človeka byť nezávislou osobnosťou, ktorá nepotrebuje žiadnych politikov. Takíto extrémni ľavičiari sa nazývajú anarchisti. Anarchisti ale nemusia byť zákonite teroristami, tí sú predsa len nejako organizovaní. Medzi súčasných populárnych anarchistov patria vyznavači punku, preto sa často stáva, že pri stretoch skínov s punkermi nebýva vo vzduchu práve najpozítivnejšia karma.
Náboženstvo[upraviť]
Náboženskí predstavitelia boli v stredoveku priamymi spolupracovníkmi moci. Farári cez duchovné kázania ovplyvňovali verejnú mienku a nahradzovali tým dnešný šoubiznis. Cez svoje kázania ťahali od ľudov majetky a tak sa dnes stalo skutočnosťou, že rozlohou najmenší štát Vatikán je cez svoje majetky jedným z najväčších a najbohatších štátov sveta.
Hoci dnešná ľavica aj pravica naznačujú, že veria v Boha s veľkým „B“, v skutočnosti vyznávajú vlastné náboženstvá:
- Ľavicový volič verí v „Prostý pracujúci ľud“, o ktorom politici hovoria, že je schopný vybudovať na celom svete blahobyt. Pozor tento „ľud“ a ľudia nie sú to isté!
- Pravica verí v Neviditeľnú ruku trhu, ktorá všetko vyrieši, pokiaľ je do toho nebudú politici zasahovať (vždy však zasiahnu).
Politici oboch strán prekvapivo vyznávajú spoločného boha - peniaze. Preto svojim spolu-veriacim len zriedka ublížia, hoci pred voľbami sa im vždy vyhrážajú. Boh Peniaze však svojim ovečkám káže, aby nikdy neublížili tomu, kto je bohatý.
V politike je väčším nebezpečenstvom vláda, ktorá sa k moci dostala vďaka náboženstvu. Vznikajú tak ortodoxné zriadenia ako má Izrael, Irán, Afganistan...
