Doktor

Normálny doktor

"Úlohou doktora je zabaviť nejako pacienta až dovtedy, kým sa sám uzdraví..."

- Mama

Doktor (zastarale felčiar, ale aj lekár, skrátene, čisto logicky MuDr) je umelo vytvorený poloboh, ktorý má niektoré znaky nadľuda. To priradzovanie k polobohovi až nadľudovi je veľmi riskantné, lebo môže vyprovokovať Chucka Norrisa aby realizoval svoj povestný kop z otočky.

Titulom Doktor zvykneme oslovovať aj vedcov z rôznych odborov a v podstate nezáleží akého smeru. Doktormi môžu byť prírodovedci, ale aj právnici, v komunizme existoval titul RsDr (Rozhodnutím strany Doktor alebo Rýchlospravený Doktorát) a nejakí doktori sa nájdu aj v spisoch ŠtB. Medzi známych Doktorov z týchto spisov patril aj Vladimír Mečiar.

Charakteristiky klanu

Vo všeobecnosti treba ale povedať, že pri slove „doktor“ sa nám pred očami objaví medicínsky lekár (mediciman). Je to preto, lebo takýto doktor je veľmi známy. Žije v symbióze s inými druhmi ľudov, ktorých nazývame pacientmi. Pacienti sme všetci my ostatní lebo si nás tak páni lekári stvorili.

Doktori nepracujú nikdy sami. Ich hlavnými spolupracovníkmi a chlebodarcami sú farmaceutické spoločnosti, choroba a hlavne smrť. Doktori si nás chytajú do svojich pascí a našu servilnosť si podmieňujú existenciou našich pochbností vo viere k sebe samému. Z uvedeného vyplýva, že lekári síce potrebujú živých pacientov, ale smrť je pritom ich najlepšia kamarátka, ktorá im dáva zarobiť.

Napriek tomu, že pomenovanie „doktor“ znie mužsky, doktorom môže byť aj žena. Vtedy je to doktorka, lekárka, či felčiarka. Doktorku si netreba mýliť si s doktrínou.

S lekárom súvisí aj ďalšia zvláštna osoba, ktorú všetci dôverne nazývajú „sestra“. Nikto netuší, či je to lekárova „sestra“, či koho „sestra“, ale je to veľmi dôležitá osoba, lebo jej nasratie máva za následok veľa strateného času pri čakaní na lekárske vyšetrenie. A vôbec sa pritom netvári ako rodina.

Sestra je fanaticky spriaznená so svojim lekárom. Vytvára v pacientovi to napätie, že „čo bude, keď...“. Od sestry často závisí aj úroveň bolesti a trápení pri obľúbenej lekárskej aktivite, ktorá sa nazýva „pichanie injekcií“. Sestra je aj veľmi dôležitou súčasťou chorobného rituálu, ktorý sa nazýva čakanie v čakárni.

Rozšírenie

Typická slovenská poliklinika.

Doktori sa vyskytujú takmer na celom svet, najčastejšie nie jednotlivo, ale vytvárajú početnejšie v kolónie. Miesta ich výskytu zvyknú mať svoje špeciálne pomenovania:

• polikliniky: kolónie, ktoré obsahujú viacero doktorov. Často sa v nich nachádza viacero lekárskych výpravcov, ktorí sa ľudovo nazývajú obvodní lekári. Vyznačujú sa pečiatkami a plnou čakárňou ľudov, ktorí nevedia, či im niečo nieje. Niekedy bývajú obsadené niektorými ich špecializovanými druhmi. Niekedy sú blízko polikliník aj lekárne.
• polyfunkčné domy: podobné ako polikliniky, no môžeme v nich popri lekároch nájsť aj lekárne, krčmy, obchody, cestovné kancelárie a ďalšie zariadenia prospešné pre zdravie. Zvlášť užitočným doplnkom býva pohrebná služba. Vo vyšších leveloch polyfunkčných domov nájdeme aj niektoré kaviarne, čo sú vlastne krčmy, kde sa dá fajčiť, lebo tam nedávajú žrádlo.
• nemocnice: bývajú to najväčšie osídlenia, ktoré sa vyznačujú svojou mohutnosťou. Často sa čnejú do nebies a sú roztiahnuté do pavilónov, v ktorých sa nikto nevyzná. Človek sa v nich nachodí hore-dolu ako taký chuj. Keď má „šťastie“ tak ho tlačia na vozíku, dokonca aj poležiačky. Vo vestibuloch nemocníc sídlia biznis centrá a ten, ktorý nič nevie (máva nablízku napísané, že „Informácie“, niekedy aj „Informátor“). Záchod vo vestibule býva zamknutý Ak je otvorený, býva špinavý a má zaseknutý plavák v splachovači. Je to zrejme preto aby sa pacientom pri počúvaní zvuku tečúcej vody ľahšie šťalo.
• sanitky: sú pravdepodobne satelitmi nemocníc, ale budia dojem, že sú nezávislé na ničom. Moderné sanitky môžu byť aj v helikoptérach.

Usporiadanie hniezda lekárov

S výnimkou sanitiek majú hniezda doktorov nasledovné usporiadanie:

• čakáreň: je to vstupná komora k nasledujúcim miestnostiam. V čakárni prechádza pacient očistcom, pri ktorom sa mu vyjasňuje „kde je sever“. Čakárne sú štandardne riešené tak, aby sa v nich nachádzalo málo miesta na sedenie, málo vzduchu, často tam nie je svetlo. Čakáreň býva oblepená plagátovými strašiakmi s hororovými obrázkami, ktoré sú ukončené logom farmaceutickej spoločnosti. V čakárni sa osvedčilo aj vymývanie mozgov televíznou obrazovkou na ktorej sa premieta stále dookola tá istá skrytá reklama, ktorý sa tvári, že poučuje. V niektorých prípadoch hrá na pozadí stále dookola to isté nejaké komerčné rádio. Dôležitou zložkou pri čakaní je tichý posluch dialógov ostatných pacientov, ktorí sa sťažujú, vzdychajú a opisujú svoje zážitky. Lekári si držia aj kastu neplatiacich pacientov, väčšinou penzistov, ktorí majú za úlohu hlasno počítať hodiny, ktoré už dnes strávili v čakárni.
• ordinácia: je časť hniezda lekára, ktorá má často viacero miestností od sestrinho koterca s výklenkami na injekcie a odbery, po vyšetrovňu, operačnú miestnosť a rôzne ďalšie špeciálne sekcie. Dostať sa do ordinácie je pre pacienta vykúpením, hoci aj tam to môže občas bolieť. Často sa stáva, že v pocite blaha a šťastia podobnom nanebovstúpeniu pacient v ordinácii precitne natoľko, že zabudne načo sem prišiel. Niektorí dokonca mierne, ba až viac vyzdravejú.

Charakteristiky lekárov

Lekári majú pocit, že sú vždy niekto viac ako obyčajný smrteľník. Sú zameraní na svoje obete, ktoré sa ľudovo nazývajú pacienti. Doktori majú v rukách ich život. Pacientmi lekárov priebežne býva asi 80% populácie. Niektorí nestihnú byť pacientami, lebo ich lekári nezastihnú, zvyšok sú bohovia, polobohovia a nadľudia, ktorí lekárov nikdy nepotrebujú. Lekári potrebujú ich. Napriek snaženiu doktorov všetci ich pacienti raz (prvočíslo!) zomrú.

Lekári majú oproti iným profesiám jednu nevýhodu. Súvisí s tým, že ak raz oni niečo zbabrú nevytečie veľa vody ako keď niečo zbabrú inštalatéri, nevyhodí to poistky ako u elektrikárov, nezateká strecha ako keď niečo poserú klampiari, ale môže na to doplatiť ľudo svojím zdravím, trvalými následkami ba aj smrťou. Dá sa povedať, že napriek tomu, že sa tvária že sú bohovia lekári tiež skončia v tej istej posteli ako ich pacienti. Od Bohov sa lekári teda odlišujú aj tým, že aj oni tiež raz umrú.

Cena vlastného zdravia je pre každého človeka najväčšia. V komunizme to bolo cítiť a vidieť na očividne vyššej životnej úrovni súdruhov lekárov. Okrem platov vtedy si veselo nažívali z úplatkov. Lekári už vtedy mávali nadštandardné bývanie. Po roku 1989 zavládlo trhové hospodárstvo. Najprv vznikli zdravotné poisťovne, ktoré sú vo všeobecnosti na hovno. Patria a zarábajú peniaze ich manažmentu na pacientov peniaze lekárom nedávajú načas a sú v kolotoči večných dlhov. Sú to štandardné poisťovne, ktoré sami seba kŕmia ziskom z nešťastia druhých. Pre lekárov to nehrá významnú rolu, lebo štátne mocenstvo na pacientov kašle a tak toleruje priame platby a kompenzácie vo forme úplatkov.

To, čo boli predtým súčasťou úplatkov, teraz ide do vreciek lekárov aj priamo a oficiálne. Platí sa za to aby sa pacient dostal do ordinácie v stanovený (riadnou časenkou dohodnutý) čas, platí sa za potvrdenie zamestnávateľovi, platí sa za lieky, ktoré lekár predpisuje od farmaceutickej firmy, ktorá mu zaplatila sympózium na Bahamách, pacient platí sa lôžka, platí sa za kĺby, platí sa za poradie špeciálnych vyšetrení v prevencii proti rakovine, za obdobie, keď je človek nemocný nemá nárok na normálny plat. Úplatky sú vyseparované špeciálne za prednostné vybavenia, či za pocit, že sme si pomohli... a tak sa stáva, že kto má peniaze má nadštandard nazývaný „zdravie“, kto ich nemá pomalou smrťou odchádza z tohto sveta. Štátu to vyhovuje, lebo zdravotníctvo takto pomáha riešiť dôchodkový systém pre budúce generácie. Ak si u uja doktora dnes pacient prečíta cenníky, tak má tri možnosti:

1. buď ho šľak trafí,
2. buď je milionár a šľak trafí jeho zamestnancov s minimálnou možnou mzdou,
3. alebo sa bude liečiť sám až kým to nedoklepe do očakávaného konca, v zúfalej agónii potom pustí nejaké toEuro

Delenie doktorov

Doktori sú všelijakí. Delia sa podľa toho akou dierou vstupujú do tela pacienta, no najčastejšie sú to:

• Obvodový lekár - Ináč aj lekársky výpravca. Ujo/teta, ktorý/á má pod palcom celý okres, a ak má malý plat, tak nepohrdne úplatkami vo forme naturálií (Kedysi boli cenné vajcia, slanina, klobásy atď... Dnes sú to skôr sklenené fľaše s alkoholickým obsahom). Obvodní lekári berú od poisťovní peniaze aj za počet zazmluvnených pacientov. Bohatí sú tí s plnými čakárňami. Zabezpečujú si ich tak, že podpisujú zmluvy hlava/ nehlava, lebo od počtu hláv majú od poisťovní body.
• Zubár - Zaujíma sa o vaše ústa, asi aj zuby, ale hlavne o vaše peniaze. V súčasnosti veľmi dobre zarábajúca kasta doktorov, lebo takmer nik to nechce robiť, kvôli "príjemným" zvukom a pocitom, na ktoré si spomeniete, keď sa vám vybaví zubná vŕtačka. Jediné, čo je v tejto ambulancii príjemné, je nastaviteľné kreslo. Ale málokto sa dokáže uvoľniť, aby si to všimol. Ak áno, buď je na hlavu, alebo pod sedatívami.
• Súkromný lekár - Neskutočne drahá zberba. Lúpežníci. Nevravte im koľko zarábate. Ak mu poviete, že máte 20 000 €, ošklbe vás o 19 500 €, a potom už budete „zdravý“.
• Medik - nič nevie, nič nepozná, ale všetko robí. Taká prebifľovaná (priveľmi naštudovaná) zdravotná sestra/ brat.
• Internista - nič nevie, všetko pozná, ale nič nerobí. Interne vniká do tela z rôznych uhlov. Väčšinou využíva vstupy, ktoré mu do tela poskytla matka príroda.
• Anestéziológ - je vraj doktor, ktorý je odborník na to ako vám dať takú dávku, že ste z toho bez seba. No nedá vás do extázy, ale do iného podobného stavu, ktorý voláme narkóza (nemýliť si so splaškom zvaným TV Narkóza).
• Chirurg - Doktor, ktorý sa špŕta v človeku, aby zistil, čo komu je. Do tela vstúpi na rozdiel od internistu tadiaľ, kadiaľ sa on rozhodne. Na vstup používa špeciálny nožík, ktorý voláme „skalpel“. Chirurg má teda asi niečo spoločné s indiánmi, lebo aj tí „skalpovali“. Hovoríme, že chirurgovia neskalpujú, ale „operujú“. Nakoľko chirurgovia operujú v narkóze, je možné, že aj oni si niekde odkladajú svoje skalpy. Občas sa operácia chirurgovi podarí tak dobre, že sa ani raz neporeže.
• Röntgenológ - je doktor, ktorý sa zaujíma o ľudove vnútro a to až do špiku kostí... takže je to taký skromný ľudomil (resp. ľudofil), ktorému nezáleží na vašom ksichte a ak tak vás má s tým najširším úsmevom aký je len možný... s takým úsmevom vás uvidí možno už iba hrobár, v niektorých prípadoch patológ, či kriminalista... aha, a sadistov, divákov a filmárov sme vynechali.
• Chiropraktik - Podľa jedných je to akože naprávač a liečiteľ. Jeho práca, podľa niektorých znakov, má svoje základy v gréckorímskom zápasení, alebo v džude. Pukanie kĺbov a stavcov dáva tomuto „tiež lekárovi“ svoju vážnosť.
• Oftalmológ - Je podľa niekoho nosno-ušno-krčný doktor, ktorý vám očumuje uši, nos, a do papule pchá jódový patyk. Idete k nemu vysniakaný, uši si vyšprajcujete papekmi s vatou a nakoniec zistíte, že v skutočnosti to je „očiar“. Po odchode z jeho vyšetrenia pre svetlo nevidíte a je vám ešte do plaču.
• Otorinolaryngológ - Toto je naozaj nosno-ušno-krčný doktor, ktorý vám očumuje uši, nos, a do papule pchá jódový patyk. Keď si nedáte pozor môžte u neho prísť o mandle... o všetky.
• Psychológ - Občas príjemná, občas nepríjemná osoba, ktorá si namýšľa, že keď má úplatkársku školu za sebou, že je niečo viac a že dokáže vyriešiť všetky problémy sveta. Ak ste u psychológa ešte neboli, a chcete posedenia zadarmo, presvedčte zamestnávateľa, prípadne učiteľku, že vám také sedenie treba. Presvedčíte ich tak, že budete samými sebou, na čo všetci budú krútiť hlavami. Psychológ je ale celkiom fasa lekár, ktorý sa za peniaze tvári ako váš kamoš. V podstate vás má na háku a po uplynutí jeho minút zhodí masku a vykopne vás. Na záver rada: nezaťažujte vášho psychológa svojimi problémami príliš, lebo sa vám jedného dňa obesí.
• Psychiater - Aký je rozdiel medzi pacientom a doktorom psychiatrie po dvadsiatich rokoch? Doktor má kľúče. Podľa iných definícií je to ten, ktorý si ráno na oddelení oblečie biely plášť ako prvý... netvrdíme, že psychiatri sú tiež chorí na hlavu, ale tvária sa, že majú aj oni nejaké symptómy. V každom prípade sa musia vedieť vcítiť do myslenia svojich pacientov a aj chcú zapadnúť do kolektívu. Sú to teda družní, vysoko empatickí lekári.
• Neurochirurg - doktor, ktorý ide na nervy. Doslova. U neho je problém, že iba málo stačí, aby sa z relatívne normálneho ľuda stal poberateľ invalidného dôchodku.

Starý patológ zaúča svojich nástupcov

• Kardiochirurg - tento vám zanechá na srdci poznateľnú jazvu. Ak sa mu niečo podarí, je slávny, ak nie, tak obvykle jeho pacienti už nič nevravia.
• Gynekológ (po česky kundológ) - jediný ľudo, ktorý si môže dovoliť povedať, že má prácu v piči, a nedostane vyhadzov. Prácu si nemôže nosiť domov, a takisto ako roznášač pizze, môže si len pričuchnúť (či?). Krátkozraký gynekolók má so psom spoločné to, že má vlhký ňufák... ale to je už staré, že?
• Urológ (po česky ornitológ) - v podstate je to gynekológ pre chlapov, ktorý si našiel dôvod, prečo by mal mužom pchať prsty aj do riti. Urológ v skutočnosti nepohrdne ani ženami. Jeho hlavným nýstrojom sú prsty a jeho revírom je hlavne...
• Záchrankár - je lekár, ktorý musí vedieť všetko a niekedy je dobre, keď sa vie aj biť. Záchrankár má ordináciu s vercajgom vo vlastnom aute, ktoré sa ľudovo nazýva sanitka.
• Patológ - odborník na patové situácie. Vie, čo sa malo urobiť, ale už sa to nedá urobiť. Podmienkou je aby bol patológov pacient vhodne uskladnený. Patológ má pri pacientovi vždy posledné slovo, jeho klienti sú disciplinovaní a vždy radšej mlčia. Iba od vôle patológa závisí, či im na tvári zostáva po vyšetrení úsmev.

História doktorovania

Je taká siahodlhá ako história ľudstva samotná. Mierna chronológia:

• Kedysi doktormi boli rovno hrobári (XYZ - -10 000 P.V.T.). Proste, ľudo bol chorý a jeho sviečka zhasla. Ak mediciman kmeňa nerozhodol ináč, respektíve nebolo obdobie hladu, tak pacienta hodili ho do jamy, zasypali hlinou a bolo. Niektorý nekopali jamy, ale ťahali mŕtvoly na stromy, či do niektorých vybraných jaskýň... zrejme to boli pôvodne zámery vyrobiť sušené mäso, či uskladnenie v prvotnopospolných jaskynných chladničkách.
• Neskôr, (-10 000 - 1015 P.V.T.) sa doktormi stali šamani. Tí skackali okolo chorého, vyháňali zlých duchov, ziapali a drogovali. Chorý sa veľmi nevedel brániť a tak si na ňom žrec skúšal rôzne nové finty.
• Od roku asi 667 P.V.T. mali funkciu doktorov felčiari, a pôrodné babice. Taktiež sa v tomto času vyskytovali babky bylinkárky a korenárky. Radi skúšali rôzne jedovaté byliny a púšťali chorým žilou. V móde bola lekárska metóda, ktorá sa nazýva balzamovanie... napriek prívetivému názvu sa nejedná o masérsku metódu, ale spôsob ako z mŕtveho vyrobiť kadáver, ktorý ani červy nežerú. Balzamovaní ľudovia bývali potom v obydliach, ktoré nazývame honosne, že maus oleum.
• No odkedy sa kresťanstvo vzmohlo na oficiálne náboženstvo, inkvizícia fungovanie felčiarov a babky zrušila. Choroba a smrť sa stali božou vôľou. Apropo, praktiky inkvizície boli také nekresťanské, že trvali iba 700 rokov (!!!). V tomto období sa veselo dokumentovali prvé pitvané telá.
• Okolo 19. storočia n. l., keď sa slovenskému Pastierovi (slovensky Pasteur) podarilo objaviť mikroorganizmy, vstúpilo do vedy slovo „doktor“. Iste, bolo používané aj skôr, za života da Vinciho, ale po jeho smrti sa aj oslovenie doktor stratilo.

Poznámky

	Remeslá
	Autobusár ■ Celebrita ■ Doktor ■ Geológ ■ Hajzel ■ Hasič ■ Herec ■ Influencer ■ Kamionista ■ Kuriér ■ Manažér ■ Novinár ■ Policajt ■ Politik ■ Posranec ■ Prezident ■ Profesor ■ Prostitútka ■ Pápež ■ Podnikatel ■ Redaktor ■ Revízor ■ Spevák ■ Spisovateľ ■ Starosta ■ Šofér ■ Vedec ■ Vekslák ■ Vojak ■ Zlatokopka ■ Zolotechnik