Genezis
Tento článok počúva o tom istom, čo článok Genesis. To je dobré, lebo ich môžeš navzájom ich prepojiť a potom jeden čítať jedným okom a druhý druhým. |
† VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † | ||
Tento text drzo rozpráva o náboženstve!!
Emeritný rímsky veľkňaz SS Joseph Rat-Singer uvaľuje kliatbu na každého, kto sa ho opováži čítať! |
Genezis je hebrejsko-talianska konšpiračná teória kresťanov, zameraná na pôvod človeka. Autormi sú Aštar Šeran a Dong Xian Miaou, knižnú podobu ilustroval Boh. Genezis bol napísaný bezprostredne po tom, ako katolícki-bieli ľudia získali schopnosť kritického myslenia, čo malo za následok okrem iného aj vznik prvých modlitieb a revolučný rozvoj kultúry diktatúry.
Vznik[upraviť]
V roku 611 P.V.T. Aštar Šeran navštívil vtedajšiu celosvetovú náboženskú mocnosť, kňaza Donga.
Z vesmíru spozoroval, že sa u ľudí začalo rozvíjať spomínané kritické myslenie, čo je podľa Aštara prvý krok vo vývoji smerom k postastrálnym bytostiam. Oslávili to jointom a karamelovým pivom. Pri debate ich trápila možnosť, že rozvoj kritického myslenia by sa mohol pozastaviť, ako napríklad u cigáňov.
Nakoniec sa rozhodli že rozvoj kritického myslenia nielenže spomalia, ale ho dokonca aj urýchlia. Rozhodli sa preto napísať "Genezis", čo v preklade z Vesmírnolidovščiny znamená Katalyzátor. Knihu napísali pekne, poeticky a hlavne jednoducho, aby jej rozumel aj úplný hlupák, imbecil, veriaci, aj pohania.
Neskôr poprosili Boha, aby knihu ilustroval - aby jej rozumeli aj kňazi s pápežom. Kniha mala obrovský úspech.
Kniha Genezis[upraviť]
To, že ide len o konšpiračnú teóriu si dokážeme v nasledujúcom literárnom rozbore.
Úvod[upraviť]
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.
Dielo prvého dňa (Originálne znenie)[upraviť]
Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý. Nesúvislosti:
- Prvá Nesúvislosť - Bohu sa podarilo v tom „nič“ vytvoriť svetlo (pozn. autora: Ešte predtým ako vytvoril Slnko), ktoré dokonca rozdelil na tmu a svetlo. Bol on(Boh), nič, svetlo a tma. Prvá nesúvislosť spočíva v tom, že svetlo aby mohlo existovať potrebuje tzv. zdroj svetla. Keďže nič nebolo, do úvahy teoreticky pripadá možnosť, že zdrojom svetla bol samotný Boh.
- Druhá Nesúvislosť - Druhá nelogickosť je v rozdelení svetla na svetlo a tmu. Tma vzniká tým, že svetlo "niečím" zakryjeme, niečo mu postavíme do cesty - vznikne tma. Lenže pokiaľ nič ešte neexistovalo, bol len Boh, ktorý bol zároveň aj zdrojom svetla, preto neprichádza do úvahy že by mohol v ten istý deň z ničoho vytvoriť okrem svetla aj tmu.
- Tretia Nesúvislosť - Boh stvoril svetlo, ale nič nevidel, pretože nemal oči - tie mu totiž po celú tú večnosť pred stvorením nebolo treba a hádam sa nikto neodváži tvrdiť, že dokonalý Boh mal zbytočný orgán. Je teda zrejmé, že Boh musel, tesne pred alebo tesne po „Buď svetlo!“ povedať aj „Buď oko!“, čo však Biblia neuvádza.
Existujú aj názory, že aké oko, Boh predsa nie je osoba. Ale ak je Boh len nejaké „Vedomie a Energia“ bez fizyckého tela, nepotreboval nijaké svetlo, aby vnímal, čo stvoril a to novo stvorené svetlo vnímal len ako jeden (prvočíslo!) z mnohých (nečíslo!) typov žiarenia, ktoré práve stvoril. P.V.T. nebolo ani žiarenie.
Nepraktickosť[upraviť]
Treťou nelogickosťou je nepraktické riešenie, ktoré si Boh bezdôvodne zvolil. Boh síce svetlo mal (snáď aj oko), no nemohol ním nič osvetliť – čiže ani vidieť. Preto robotu ktorú vykonal v prvý deň, mohol vykonať aj neskôr, no bola to jeho vôľa – že najskôr spraví svetlo, ktoré mu bude (zatiaľ) zbytočné.
Dielo druhého dňa (Originálne znenie)[upraviť]
Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“. I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý (prvočíslo!).
Presnejšie vysvetlenie[upraviť]
Vytvoril vodu a vodu rozdelil na oceány a nebo. Vznikla akási masa (nie guľa!), ktorá alebo krúžila okolo boha, alebo boh krúžil okolo nej. Predpokladajme že vytvoril len vodu, ktorú pomocou tepla ktoré vyžarovalo jeho žiarenie (resp. svietenie) zohrial, vznikla tak para, vďaka ktorej sa vytvorila akási kvázi atmosféra našej budúcej planéty. V skratke by sa dalo povedať že dielo druhého dňa je jedno veľké tudle.
Dielo tretieho dňa (Originálne znenie)[upraviť]
Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak. A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi.“ A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.
Astrálna logika[upraviť]
V tomto odseku sú badateľné znaky tzv. Astrálnej logiky. Zem sa chová ako post astrálna bytosť, podobná Aštarovi Šeranovi. Myslí, koná a správa sa ako mimoriadne inteligentná bytosť (My im ešte nerozumieme), zjavuje sa a mizne bez toho, aby ju musel niekto najskôr vytvoriť, je asexuálna, nie je známe koľko váži, ani ako je vysoká (tieto parametre sa menia podľa potreby tej onej bytosti).. atď.
Dielo štvrtého dňa (Originálne znenie)[upraviť]
Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý.
Otázna časová náročnosť[upraviť]
Objektívne a konečne Boh vytvoril aj Slnko. Napriek tomu že svetlo už mal, musel vytvoriť aj slnko, ktoré je tiež zdrojom svetla. Potom vytvoril mesiac. Otázna je však časová náročnosť jeho diel. Tri(prvočíslo!) dni mu trvalo, kým vytvoril aspoň akú takú planétu (Zem), ktorú ešte nemal ani dokončenú.
Teraz, behom jedného dňa vytvoril okrem mesiaca aj hviezdy - pričom hviezdy sú ďalších X-milión-miliónov slniečok okolo ktorých obieha ďalších X-milión-milión-miliónov planét, ktoré majú ďalších X-milión-miliónov.. atď.. atď. Vracia nás to späť k spomínanej astrálnej logike Vesmírnych ľudí.
Dielo piateho dňa (Originálne znenie)[upraviť]
Tu Boh povedal: „Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“ A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!“ A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty.
Inšpirácia Chuckom[upraviť]
Odborníci zvažovali možnosť, že sa vtedajší tvorcovia Aštar a Dong nechali inšpirovať Chuckom Norrisom. Boh sa v tomto odseku správal ako Chuck Norris. To, čo povedal, sa proste stalo. Keď povedal, aby sa vody hemžili, tak sa hemžili.
Zjednodušenie[upraviť]
Sú to |hovadiny, človek by sa nad nimi nemal moc zamýšľať. Škodí to jeho mentálnemu zdraviu. Musíte pochopiť, že tvorcovia sa snažili[1] dielo napísať tak, aby mu rozumel úplne každý, a pravdou je že je to tak pekne poeticky napísané, že obyčajný človek sa nad tým zväčša ani nepozastaví, ani nezamyslí.
Dielo šiesteho dňa (Originálne znenie)[upraviť]
Chvíľka poézie: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ |
Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“
Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.
Detto[upraviť]
Ostáva rovnaká kritika, ako pri „Diele piateho dňa“.
Deň siedmy[upraviť]
Tento deň je určený na odpočinok. Znamená to, že keď sa odpočíva, nič sa nerobí. Kde sa nič nerobí, pokazí sa tiež nič. Siedmy deň je ideálny v tom, že ani nie je čo kritizovať. Možno akurát to, že vďaka tomu, že sa vraj nič nerobí, dá sa v tento deň zaveliť aby sa šlo do kostola. Len či sa to oplatí, keď v tento deň ani Boh nepracuje...
“ | Amen! | ” |
—farár |
Poznámky[upraviť]
Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. | ||
---|---|---|
Starý zákon | ||
Nový zákon |