Afganistan

Afganistan (čítaj: د افغانستان اسلامي دولت, t.j. Durkha Durkha Mohammad Jihadis) je krajina niekde v strednej Ázii, ktorá spadá do sféry dementkratického záujmu o stredný východ. Táto oblasť je obľúbeným campom pre operácie vojenských jednotiek všetkých možných národov. Tieto národy majú územie Afganistanu pod kontrolou, aj bábkovú vládu tam dosadili, no Afgánci si to ešte stále akosi nevšimli. Napriek všetkému musíme uznať, že v afgánskych tradíciách sa vyskytujú výrazné latinskoamerické vplyvy.

Krajina a hospodárstvo

Povrch územia tejto krajiny je kopcovitý. Po roku 2001 sa niektoré jeho kopcovité územia (napríklad Toba Kakar a Chagai Hill) s pomocou mierových síl zbombardovali do rovinatých plání, lebo boli považované za Usamove skrýše. Takže odvtedy sú tam aj rovinaté pláne. Bombardovaním sa zistilo, že pod povrchom Afganistanu sa ukrýva asi 60 miliónov ton medi, 2,2 miliardy ton železnej rudy, 1,4 miliónov ton vzácnych zemín ako je lantán, cér či neodým a veľké zásoby hliníka, zlata, striebra, zinku, ortuti a lítia. Z pohľadu priemyselne vyťažených štátov sa dá povedať, že nad kvantom nerastného bohatstva sa teda nachádza nejaká moslimská krajina.

Horské útvary poskytujú Afgáncom kvalitné úkryty. Je to preto, lebo sú prešpikované jaskynnými systémami, ktoré obývajú dobre vycvičené kmene a klany pestovateľov maku. Na rozdiel od bežnej oficiálnej verzie sa v tejto krajine mak nepestuje pre čierne zrnká, ale pre makovice, ktoré sú základnou surovinou pre výrobu ópia. Ópium je pravdepodobne výhodným vývozným artiklom ako aj skvelým pomocníkom pri budovaní udatných a na všetko odhodlaných armádnych jednotiek.

Takže nie vždy je najdôležitejšia ropa. Hlavnými vývozno-expotnými artiklami Afganistanu je teda ópium a mierové jednotky, ktorých členovia sa nezriedka domov dopravujú v zinkových rakvách.

Politické usporiadanie

Afganistan je krajina, ktorá sa vyznačuje viacerými spôsobmi politického usporiadania. Všetky z nich sú niektorou časťou obyvateľstva rešpektované a preto sú považované za legitímne. Pri bližšom skúmaní môžem skonštatovať, že v Afganistane existujú vládne štruktúry ako:

• kmene - územie krajiny je autonómne rozdelené medzi kmene, ktoré sa navzájom nerešpektujú, ba až nenávidia. Tieto kmene sú rozdelené na klany, ktoré existujú podľa moslimskej filozofie. Vládne v nich prísny Patriarchát a ako každý bežný ľudo, každý z nich vládne podľa základného pravidla, že „chce mať viac ako ten druhý“. Neustále preto medzi sebou bojujú o územia a ťavy.
• dementkracia - v Afganistane je množstvo okupačných mierových síl, ktoré nemajú inú funkciu ako iba naznačovať ostatným národom sveta, že krajina má dementkratické usporiadanie. Pod záštitou západných mocnosti sa tam preto usporiadavajú voľby, ktorých výsledkom je riadne zvolená vláda, či dokonca prezident. Táto vláda s parlamentom má pod akou.takou kontrolou akurát tak hlavné mesto Kábul. Výsledkom tohto procesu je zahraničná investističná pomoc a výmena jednotiek. Finančné krytie zabezpečované daňovníkmi krajín podieľajúcich sa na týchto akciách sa rozpúšťa vo vreckách afgánskych klanov.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo Afganistanu je z väčšej viditeľnej miery pokryté turbanmi, respektíve druhmi šatiek, ktoré poznáme ako burka. Medzi tradičné dopravné prostriedky krajiny patria dodávkové autá naložené výbušninami. Okrem pestovania maku patrí medzi miestne tradičné umenia skúmanie osudu ľudov skúmaním ich čriev. Uznávaným vládcom je Kajzer a opozičné spoločenstvo známe ako Taliban. Opozícia tradične znižuje počty hlasov koalície ich stínaním. Nezriedka je pomocníkom pri presviedčaní sa o tom, kde je pravda zbraň známa ako bazuka. Celkovo krajina disponuje značným bojovým potenciálom, len nie je ešte vedcami dostatočne doskúmané, kde sa tieto zbrane berú a odkiaľ sa na ne dostávajú peniaze.

História

Bojového ducha táto krajina potrebovala už tisícky rokov. Vždy bola totiž napádaná niektorou inou veľmocou. Prvá známa zmienka o bojovej invázii do nej pochádza asi z roku 550 P.V.T., kedy ju napadli Iračania, ktorých vtedy volali Peržanmi. V roku 330 P.V.T. krajinu napadli Gréci. Vtedy sa takmer všetko skončilo dlhovou brzdou, ale zas im to zatrhli Peržania, potom Skýti, ktorých odtiaľ vyhnali Arabi. Neustále boje Afgáncov zocelili tak, že sa stali národom, ktorý si nedá do ničoho kecať. Cez ich územie šiel aj mongolský vládca Džinhischán počas cesty keď sa chystal dobyť Jemen. Afganistan sa Mongolom nakoniec aj tak nepáčil a tak si radšej obsadili Maďarsko.

Afganistan sa, podobne ako USA, či dokonca celá Európa, tiež stal obeťou britskej invázie. Bolo to počas cesty členov kapely The Beatles do Indie. Keď chalani uvideli tie úžasné makové pláne hneď im došlo „koľko bije“ a chceli sa tam usadiť. Maku a ópia bolo pre ich umelecké inšpirácie dostatok, no obyvatelia boli akýsi nie celkom „free“ a hlavne komunikatívni a tak z invázie bolo nič. Hlavne že to nemalo krvavý priebeh.

V roku 1979 sa počas studenej vojny na strane USA, ako aj ZSSR hromadili zásoby zbraní a situácia sa stala natoľko neudržateľnou, že ich bolo treba niekde vystrieľať. Sovietsky zväz preto vyslal svoje jednotky do Afganistanu a USA tam poslali Ramba, Usamu bin Ládina a ďalších trénerov aby vyzbrojili a vycvičili partizánske jednotky Mudžahedínov, ale aj Talibanu, ktoré sa vďaka scestnej propagande dnes už označujú za teroristov.