Praľud

Praľud
Takto nejako vyzeral.
Pradecko.
Praženica druhu hobit. Ördög baba, jasné, prečo sa hobitom nechcelo množiť.
Verzia z Tesca.

Praľud (nespisovne praľudo, nárečovo aj pračlovek) je definovaný ako predchodca a otec všetkých ľudov, od ktorých sa líšil tým, že vyzeral inak, zatiaľčo dnešní ľudovia už nevyzerajú inak, ale vyzerajú ako my. Prevažne. Praľudovia teda boli priekopníkmi dnes tak propagovanej inakosti. Niektoré zdroje tvrdia, že praľud žil ešte o čosi skôr ako Chuck Norris.

Rôzne vývojové štádiá praľudov

Evolučná teória nám tvrdí, že praľud vyvíjal, hoci to dnes ani príliš nebadať. Možno preto, že evolúcia je slepá. Toto sú najvýznamnejšie vývojové štádiá:

• človek rozumný, ktorý už zrejme vyhynul
• kromaňonec - priamy potomok človeka rozumného, ktorý sa od neho líšil tým, že žil v Kromaníne (známa Kromanínska tiesňava)
• kríženec človeka heidelberského a človeka neandertálskeho, ktorý zožral stredopaleolitického človeka rozumného
• praveký človek krížený s opicou, teda aj staršie druhy rodu Homo a prípadne aj starší hominidi v užšom zmysle a rôzni iní hobiti v zmysle širšom
• zaradenie elfov, trpaslíkov a ďalších ostáva nejasné

Dnes prežívajúce druhy praľudov

Dnes je už praľud pomerne vzácny, napriek tomu ho však nie je problém stretnúť.

• Homo sapiens forsus
• Homo sapiens skinheadus
• Homo sapiens blondinus
• Homo sapiens homosexualis
• Homo sapiens transformers
• Homo sapiens idiotus
• Homo sapiens transsexus
• Homo sapiens computericus
• Homo sapiens communistics
• Homo sapiens debilensis
• Homo sapiens janoslotii
• Pitekantrop hip-hopus

Vznik

Predchodca praľuda sa objavil na zemi, v dobe, prvý krát keď spadol zo stromu, t.j. asi pred 500 až 300 tisíc rokmi. Presnejšie, zo stromu padla zrejme samica (odborne nazývaná praženica) s ktorou sexoval samčí chlípnik, menom Homo Sapiens. Menšia skupina bádateľov sa domnieva, že orgie im spestrovali aj šimpanzy, či dokonca aj gorily, preto sa tieto potvory až dodnes výrazne podobajú človeku a človek im. Praľud podobný dnešnému sa vyvinul asi pred 50 000 rokmi.

Vývoj

Kríženec človeka heidelberského a neandertálskeho útočí na človeka rozumného.

Dve nohy

Na začiatku praľud chodil po štyroch (resp. visel na štyroch). Po tom ako zliezol na zem sa snažil na všetko okolo seba dočiahnuť. Skúšal chodiť najskôr na predných končatinách, no nebolo to praktické. Napríklad prijímanie potravy nebolo až takým veľkým problémom, no vylučovanie už problémom bolo. Ani bohvieako ďaleko takýmto spôsobom nedovidel.

Tak sa rozhodol, že začne predné nohy používať ako ruky. Bol potom z neho praľudo vzpriamený. Veľa potom chodil po zemi. Musel sa naučiť aj utekať. Nebolo to zase až tak celkom preto, že by bol sraľo. Veľakrát sa zvykol rozbehnúť aj keď zazrel v kroví pipinu.

Strata chlpov

Chodenie a hlavne behanie po nohách malo pre ľuda aj niektoré nevýhody. Mal ešte stále chlpy a chladil sa ako pes vyplazeným jazykom. Jedinci, ktorí pri behu mali podobne ako psi rozslintaný a vyplazený jazyk, čoskoro vyhynuli. Bolo to preto, lebo pri potknutí si zvykli ten jazyk odhryznúť. Bez jazyka sa všelijaké veci zle robia a zisťujú. Taký život stojí za hovno.

Tí čo pri behu mali jazyk za zubami sa naučili potiť a časom začali od toho potenia pĺznuť. Tento vývojový proces sa nezastavuje dones. Ochlpenie ľuda stále ubúda a ubúda, čo robí z bobra ohrozený druh a umožňuje vyhrávať voľby rôznym skinheadom.

Vývoj stavby tela

Po úspešnom zakončení vývoja stavby tela sa praľudovia spoločne odftografovali.

Praľudovia z chladnejších klimatických pásiem mali po odchlpení svetlejšiu holú pokožku. Svetlá pokožka lepšie pomáha vnímať svetlo a produkovať vitamín D. Mali väčší trup menšie končatiny (ktorí majú päť končatín, tak všetkých päť). Bolo to preto aby ich srdce stíhalo všetky tieto výčnelky zásobovať krvou.

Naopak v teplejších oblastiach bola pokožka tmavšia, trup útlejší, a končatiny vzhľadom k nemu dlhšie (opäť všetkých päť, hoci ženy si všímali len tú jednu). Príroda k nim teda bola v týchto oblastiach veľkorysejšia. Bolo im to treba, lebo v teplejších krajoch sa oplatilo pri behu dávať dlhšie kroky, pri sexe robiť dlhšie a pomalšie pohyby a tak.

Dôsledky vývoja

Dnes je vraj biologická evolúcia človeka zväčša ukončená. Celý svet je osídlený ľudmi. Ľudovia sa v priebehu tých 10 000 rokov všelijako pokrížili medzi sebou. Rôzne pri tom mutujú. Tieto mutácie dokazujú aj históriu vývoja ľuda. Nájdu sa medzi nimi jedinci, ktorí sa vývojovo výrazne vracajú späť. Niektorí zjavne aj fyzicky, no majorita ide späť len mentálne.

Pastafariánska teória

Všetky vyššie uvedené poznatky máme len vďaka nálezom fosílií, ktoré sa nachádzajú v jaskyniach. Je však možné, že tieto fosílie vôbec nie sú staré. Môže za to Lietajúce špagetové monštrum, ktorý za 4 dni stvoril svet a vesmír (3 dni potom odpočíval). Bol pri akte tvorenia nakreslený jaskynnými ľudami, čím vznikla dodnes zachovaná vzácna jaskynná maľba[1]. Monštrum sa na toto odhalenie tak nahneval, že premenil jaskynných ľudov na fosílie, ktorými dodnes skúša našu vieru. Podľa tejto teórie teda žiadny praľud nikdy neexistoval, je to len prelud.

Kresťanská teória

Pre úplnosť uvedieme aj pomerne neznámu teóriu, že človeka stvoril Boh a to hneď na svoj obraz, takže tiež žiadny praľud neexistoval. Celé je to však zmätené, zjavne odpísané od pastafariánov a Sumerov.