Jj

Etymológia

Jj, ako afirmatívum, súhlas, sa vyvinulo zo staroslovienčiny, prvý záznam je už v hlaholike v dokumente písanom Svätoplukovi: - (ortografia neskôr яснe - eбо!, prepis do latinky jasné - jebo!), kde mu Konštantín odpovedá na jeho otázku, či má zmysel šaškovať pred synmi s troma prútmi. (Teraz už vieme, že to nevyšlo.)

Súčasné použitie

Яснe - eбо! sa z praktických dôvodov skrátilo na všeobecne známe jj.

>viditelna_macka: Takze vecer dame pivo? Moze byt 20:00 na safku?
>Miki80: jj
>Robert: jj...
>BBQworker: jjj
>viditelna_macka: ha? 
Miki80: jj!!! dojdeme.
>viditelna_macka: ah.
>viditelna_macka: pacman ty ides?
>pacman: ee
>viditelna_macka: ha?
>pcman: ee!! nemozem
>viditelna_macka: ok, c u!

Internet-§14n9

Heh - Jj - Ee - 1337 - Leet - N00b - Nbusr123 - Only Who Knows the Way - Poldo - RL - 5l€<>i€ hni€zd0 - Nuda Veliká z čeľade Počítačovitých - WTF