Patriarcha (cirkev)
Patriarcha (z lat. patriarcha < gr. πατριάρχης - patriarchés < gr. patér-otec archein - byť prvý, vládnuť, byť vodca) je čestný titul niektorých najvyšších hodnostárov v katolíckej cirkvi a najvyššia hodnosť v niektorých nekatolíckych cirkvách. Úrad, hodnosť a územie patriarchu sa nazýva patriarchát.
Patriarcha bol na základe pôvodnej definície (patriarcha je mužský člen rodiny či klanu, ktorý má najvyššiu autoritu) v židovstve, kresťanstve a islame jeden z biblických praotcov (Abrahám, Izák, Jákob). Neskôr sa začal v kresťanstve pojem patriarchát používať pre významné partikulárne cirkvi založené apoštolom: Rím, Konštantínopol, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem.
Neskôr bol titul patriarcha udeľovaný aj biskupom iných významných cirkví. V cirkvách zjednotených s Rímom je to titul súčasného hlavného predstaviteľa tejto cirkvi (napr. Arménska katolícka cirkev). V pravosláví získali titul patriarcha predstavitelia najvýznamnejších národných cirkví (bulharskej, srbskej, ukrajinskej...). Platí to aj pre niektoré iné cirkvi, napr. najvyšší predstaviteľ Cirkvi československej husitskej je patriarcha.
Historické patriarcháty
[upraviť | upraviť zdroj]Od 2. storočia si v cirkvách začali získavať zvláštnu autoritu (auctoritas) isté cirkevné obce, ktoré odvodzovali svoj pôvod od apoštolov (apoštolská postupnosť), od ktorých odvodzovali tiež svoju dôstojnosť (dignitas). Biskupi týchto cirkevných obcí boli považovaní vkladaním rúk za priamych následníkov apoštolov.
1. nicejský koncil roku 325 stanovil, že tri biskupské sídla - Alexandria, Rím a Antiochia - majú zvláštnu právnu i učiteľskú právomoc nad ostatnými cirkvami (Alexandria nad Egyptom, Rím nad Západom a Antiochia nad Sýriou). Prvý konštantínopolský koncil priradil túto pozíciu aj Konštantínopolu a zaradil ho v dôstojnosti hneď za Rím. Od čias Justiniána I. sa tieto obce začali nazývať patriarcháty. Ich poradie bolo koncilami pevne určené:
Prostredníctvom cirkevného spoločenstva (communio) si navzájom tieto biskupstvá udeľovali jurisdikciu nad všetkými miestnymi cirkevnými obcami. Boli považované za garantov jednoty cirkvi. K riešeniu vzájomných konfliktov slúžili ekumenické koncily. Táto spoločná autorita patriarchátov (tzv. pentarchia) bola narušená veľkou schizmou medzi západnou a východnou cirkvou roku 1054.
Pravoslávne patriarcháty
[upraviť | upraviť zdroj]Pravoslávna cirkev má patriarchov v štyroch z piatich starovekých patriarchátov (okrem Ríma).
Neskôr boli založené:
- Patriarchát moskovský a celého Ruska (od roku 1589 piaty v poradí autority)
- Patriarchát gruzínsky od 11. storočia
- Patriarchát srbský v Belehrade od 14. storočia
- Patriarchát bulharský od roku 918 v Sofii
- Patriarchát rumunský v Bukurešti
- Patriarchát ukrajinský v Kyjeve - patrí k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Kyjevského patriarchátu) a nie je v cirkevnom spoločenstve s ostatnými pravoslávnymi patriarchátmi
Hlavou všetkých autokefálnych cirkví je patriarchát konštantínopolský na čele s ekumenickým patriarchom, označovaným titulom prvý medzi rovnými. Od. roku 1991 zastáva tento úrad Bartholomeos I.
Patriarcháty východných katolíckych cirkví
[upraviť | upraviť zdroj]| Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
 | |
| Podľa svätenia | |
|---|---|
| biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
| Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Vo východných katolíckych cirkvách sú tieto patriarcháty:
- Koptský patriarcha v Alexandrii
- Sýrsky patriarcha v Antiochii
- Melchitský gréckokatolícky patriarcha v Antiochii (používa titul patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema)
- Maronitský patriarcha v Antiochii
- Chaldejský patriarcha v Babylone
- Arménsky patriarcha Kilikie
Tieto cirkvi sa označujú ako patriarchálne cirkvi.
Rímskokatolícke patriarcháty
[upraviť | upraviť zdroj]V rímskokatolíckej cirkvi existujú dodnes biskupstvá, ktoré sú označované ako patriarcháty[1], ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.
- Patriarchát Západu – Rím - je jediným latinským katolíckym patriarchátom, ktorý má autoritu zo staroveku,
- Latinský patriarchát Jeruzalema od roku 1099, obnovený 1847,
- Latinský patriarchát Antiochie – zrušený 1964,
- Latinský patriarchát Konštantínopola – zrušený 1964,
- Latinský patriarchát Alexandrie – zrušený 1964,
- Patriarcha západnej Indie – najvyšší kaplán španielskeho panovníka v rokoch 1524–1963 (úrad patril od roku 1540 do roku 1920 arcibiskupovi v Tolede),
- Patriarcha východnej Indie – arcibiskup v Goa od roku 1886,
- Arcibiskup v Aquilei – zrušený 1751,
- Arcibiskup v Benátkach – presunuté roku 1451 z Grado,
- Arcibiskup v Lisabone – od roku 1716.